Agamemnón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Takzvaná maska Agamemnóna (mylne ju tak označil Heinrich Schliemann)

Agamemnón alebo zriedkavo Agamemnon (starogr. Agamemnón, lat. Agamemnon) bol bájny vládca v Mykénach v časoch trójskej vojny. Syn Atrea a Aeropy, brat Menelaa.

Keďže podľa povesti sa naňho nahnevala bohyňa lovu Artemis za to, že na poľovačke zabil jej obľúbenú antilopu, dul zlý vietor a nemohol sa dostať do Tróje. Artemis mu prostredníctvom kňaza odkázala, že sa vzdá svojho hnevu, ak jej obetuje svoju dcéru Ifigéniu. Kráľ nemal na výber, musel poslúchnuť. Svoju dcéru obetoval a jeho lode vyplávali do Tróje, avšak jeho žena Klytaimnéstra, sestra krásnej Heleny, nemohla zabudnúť na stratu dcéry a Agamemnóna znenávidela.

Keď sa po desiatich rokoch vrátil z Tróje domov, počas kúpania ho Klytaimnéstra spolu s Agamemnónovým bratrancom Aigistom zmárnila. Po jeho smrti vládol Aigisthos s Klytaimnéstrou sedem rokov, kým na trón nenastúpil Agamemnónov syn Orestes, ktorý sa vrátil zo zahraničia kam ho staršia sestra Elektra poslala, lebo podľa veštby mal oboch vládcov zabiť a Klytaimnéstra tomu chcela predísť synovou vraždou. Keď sa vrátil domov oboch zabil a stal sa vládcom Mykén.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]