Diomédes (syn Tydea)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Diomédes a Glaukos, červenofigúrové peliké, cca 420 pred Kr.

Diomédes alebo Diomédés (starogr. ΔιομήδηςDiomédes/iný prepis Diomédés, lat. Diomedes) je v gréckej mytológii syn kalydónskeho hrdinu Tydea[1] a jeho manželky Déipyly,[2] bol kráľ Argu.[3]

Diomédes je z mýtov známy hlavne z trójskej vojny, kde patril medzi najstatočnejších a najúspešnejších achájskych bojovníkov.[4] Ešte však skôr ako si vyslúžil vojnovú slávu v trójskej vojne, zúčastnil sa na výzvu argejského kráľa Adrasta vojenskej výpravy epigonov proti Tébam, aby pomstil smrť svojho otca[5], ktorý zomrel v tzv. vojne Siedmi proti Tébam.[1] Vojenská výprava bola tentoraz dovedená do úspešného konca a Téby boli na rozdiel od predchádzajúcej výpravy ich otcov s minimálnymi stratami na životoch dobyté a zničené.

Potom ako Polyneikes zasadol na tébsky trón, Diomédes ostal v Argu, v tom čase rozdelenom na tri kráľovstvá u svojho starého otca, kráľa Adrasta.(Adrastos bol otcom jeho matky Déipyly) Adrastov syn Aigialeus však ako jediný z epigónov padol pod tébskymi hradbami a Adrastos sa onedlho v bolestiach a zúfalstvom zo straty svojho syna utrápil až k smrti.[6]

Diomédes následne nepochodil ako jeden z nápadníkov krásnej Heleny[7], ktorá si za svojho manžela vybrala spartského kráľa Menelaa[8], preto sa oženil s Aigialou, dcérou nebohého Aiglalea a stal sa kráľom Argu. Aj keď si svoje vladárske povinnosti vykonával v Argu len krátko, bol vzorom dobrého kráľa, ktorého si ľud ctil.[3]

Diomédes, druhé storočie pred Kr. rímska kópia sochy z piateho storočia pred Kr. od sochára Nausykla, alebo Kresila

Keď potom mykénsky kráľ Agamemnón vyzval všetkých achájskych kráľov, aby mu pomohli pomstiť urážku brata Menelaa, ktorému Paris, syn trójskeho kráľa Priama uniesol manželku Helenu, Diomédes priviedol pred Tróju veľkú armádu na osemdesiatich lodiach.[9] Počtom lodí ho prevyšoval len kráľ Nestor, ktorý ich mal deväťdesiat s hlavný veliteľ achájskych vojsk Agamemnón, ktorý ich mal sto. Diomédes sa následne vyznamenal aj v boji. Homér jeho hrdinským činom venoval celý piaty spev Iliady a figuruje aj na mnohých iných miestach Iliady. Počas desiatich rokov trójskej vojny zabil najmenej desiatich významných trójskych bojovníkov a nebál sa zaútočiť aj na hlavného veliteľa trójskych vojsk Hektora, ktorého pred smrťou zachránil len najvyšší boh Zeus tromi bleskami. Dokonca sa odvážil zaútočiť s pomocou bohyne Atény na boha vojny Area, ktorého v boji tak zranil, že zreval ako desaťtisíc chlapov a bojisko opustil.[10][3]

Na bojisku však stretol Diomédes aj trójskeho bojovníka Glauka[11] a toho ušetril, lebo ich starí otcovia boli priatelia a preto sa s ním dohodol, že nebudú proti sebe bojovať a na bojisku sa budú sebe vyhýbať. Na potvrdenie tejto dohody si navzájom vymenili zbroj. Táto výmena vošla do antických prísloví ako zlý obchod, lebo Glaukos vymenil svoju zbroj hodnoty sto volov za zbroj hodnoty deviatich volov.[12][13]

Diomédes sa rovnako statočne správal aj vo vojenskej rade. Achájskych kráľov pri ich konfliktoch upozorňoval, že z ich rozporov majú prospech len nepriatelia a keď v desiatom roku vojny už väčšina Achájcov klesla na duchu a medzi nimi aj kráľ Agamemnón, ktorý už zvažoval ukončiť vojnu a vrátiť sa domov, vyhlásil ho pred všetkými za zbabelca a povedal mu, že nech odíde, ale on bude bojovať pokiaľ neuvidí koniec slávnej Tróje.[3]

Ten najvýznamnejší čin, ktorý mal rozhodujúci význam pre víťazné ukončenie trójskej vojny vykonal však Diomédes spoločne s Odyseom.[14]Preoblečený za žobráka sa dostal nepozorovane do Tróje a umožnil Odyseovi z hlavného chrámu odniesť slávne paládium, sošku bohyne Atény, ktorá chránila Tróju pred dobytím. Následne sa v samotnom závere trójskej vojny s vybranými bojovníkmi dostal v bruchu trójskeho koňa za hradby Tróje[15] a len čo sa rozhostilo nočné ticho, opustil s nimi úkryt a keď dal Sinón signál fakľou, vpadlo do mesta achájske vojsko a nastalo strašné vraždenie. Hrad kráľa Priama, ako aj mesto Achájci dobyli a zničili. Diomédes sa tak dožil konca trójskej vojny a šťastne sa vrátil domov.[16][3]

Podľa neskorších antických autorov však domov opustil kvôli svojej nevernej manželke Aigiale a odišiel do Itálie. Usadil sa v krajine kráľa Dauna,[17] oženil sa s jeho dcérou a založil mestá Argyripu a Arpu.[3]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Apollodoros, Bibliotheca, 3,7,2.
  2. Hyginus, Fabulae 69.
  3. a b c d e f Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 113–114.
  4. Homér, Iliada, 5,1–9.
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,20,5.
  6. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,43,1.
  7. Hyginus, Fabulae 81.
  8. Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,8–9.
  9. Homér, Iliada, 2,559–569.
  10. Homér, Iliada, 5,846–864
  11. Homér, Iliada, 6,119-144.
  12. Homér, Iliada, 6,232-237
  13. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 160.
  14. Pseudo-Apollodoros, Epitoma, E,5,13.
  15. Hyginus, Fabulae 108.
  16. Homér, Odysea, 3,155-184
  17. Ovidius, Metamorphoses, 14,483-512.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]