Achájci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Achájci (gr. Αχαιοί - Achaioi) alebo zastarano aj Achájovia bol jeden z hlavných starogréckych kmeňov.

Prvý raz ich zrejme (identita je sporná) spomínajú chetitské pramene v 14. až 13. stor. pred Kr. pod názvom kráľovstvo Achchijava, čo bola námorná veľmoc v tesnom susedstve Chetitov, teda na Rodose alebo na maloázijskom pobreží, čo by potvrdzovalo teóriu, že Gréci sú pôvodom anatólsky národ. Okrem toho Achájci zrejme tvorili súčasť „morských národov“, ktoré ohrozovali Egypt v 13. stor. pred Kr. a tiež je možné, že sa niektoré z morských národov usadili v Palestíne, kde ich Židia označovali za Filištíncov.

Achájci boli každopádne neskôr hlavným obyvateľstvom severnej a strednej časti Peloponézu, južnej Tesálie. Boli to Achájci, ktorí vytvorili mykénsku civilizáciu, prvú vyspelú grécku kultúru. Achájske kmene dobyli aj mesto Trója (podľa mytológie). Mali bronzové zbrane a nástroje. Boli však porobení gréckymi Dórmi, ktorí už mali železné zbrane a nástroje, a v dôsledku toho donútení opustiť Arkádiu a Acháju a snáď sa aj sčasti presunúť na severné pobrežie Malej Ázie. Podľa Homéra predstavovali tú časť gréckeho vojska, ktorá bojovala pred Trójou a zostala na území Malej Ázie. Ako etnická skupina indoeurópskeho pôvodu sa významne podieľali na formovaní starovekého gréckeho národa, keď splynuli s Dórmi. (cf. Gréci).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.