Achája (historické územie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha Acháje

Achája alebo Achaia (gr. Αχαΐα – Achaia) je historická krajina a krajská jednotka na severe Peloponézu v Grécku. Hlavné mesto je Patra, ktorá je zároveň najväčším mestom Peloponézu. V Acháji žije okolo 300 000 obyvateľov. Nachádzajú sa tu známe pohoria ako Omplos, Chelmos a Erymanthos.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Starovek

Prví obyvatelia boli Pelasgovia, ktorí kraj nazývali Αιγιάλεια (Aigialeia), no už okolo roku 3000 pred Kr. sa tu usadzuje grécky kmeň Achájcov, ktorí zároveň dali meno tomuto kraju. Približne v 14 – 12 stor. pred Kr. tadiaľto prechádza grécky kmeň Dórov, ale neusadil sa tu, achájske obyvateľstvo tu ostalo kontinuálne žiť. Existuje však aj iná teória o osídlení Acháje, podľa ktorej tu Pelasgovia žili až do 15 stor pred Kr. a následne sa tu usadil grécky kmeň Iónov, ktorý tu sídlil až do Dórskej invázie. Po dórskom vpáde vraj ušlo veľa Achajcov z rôznych končín Peloponézu do Aigialeia, ktorá sa odvtedy nazýva Achája. Achajci sa tu mali premiešať s Iónmi a Pelasgami. V roku 1082 pred Kr. bolo postavené mesto Patra a neskôr Leontio. Neskôr tu vzniklo spoločenstvo mestských štátov pod vedením mesta Heliké. Tak tu okolo roku 800 pred Kr. vznikol Achájsky spolok, hlavné mesto sa presunulo s Heliké do Aigiónu. V 4 stor. pred Kr. Acháju ovládli Macedónci, ale po smrti Alexandra Veľkého Achájci vyhlásili nezávyslosť a obnovili svoj spolok, ktorý ovládol skoro celý Peloponéz a stal sa popri Macedónií najvýznamnejším štátom Grécka. V 2 stor. pred Kr. sa však Grécko dostáva pod vplyv Rimanov, ktorí nakoniec ovládnu aj Acháju. Od roku 146 pred Kr. je Grécku súčasťou Rímskej ríše. Bola tu vytvorená provincia Achaia, ktorá zahrňovala veľkú časť Grécka. Postupne sa začína christianizácia kraja, prosperovalo hlavne mesto Patra. Od roku 395 je Achája súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. Medzi 3 – 5 storočí bola Achája vyplienená Gótmi a Hunmi.

Byzancia

V 6 stor. sa do Grécka dostávajú Slovania, ktorí sa usadili predovšetkým na západnom Peloponéze, teda aj v Acháji. Prežilo iba dobre opevnené mesto Patra. Byzantská vláda proti nim podnikala viac operácií. Achájskí Slovania proti tomu povstali v roku 783 a v roku 805, kedy zaútočili na osady miestnych Grékov a pokúsili sa dobyť aj mesto Patra, ale tu boli byzantskou armádou definitívne zničení. Byzantská vláda sa nad celým Gréckom obnovila a Slovania boli presídlovaní do Anatólie. Máme správy o tom, že do Acháje sa usadilo grécke obyvateľstvo z južnej Itálie, Sicílie a Anatólie na posilnenie tamojšej gréckej populácie. Malé slovanské etnikum sa v Acháji utiahlo do horských oblastí a vytvorili si tu pár dedín, ktoré sa odvtedy nazývajú Nezerochoria, meno je odvodené od slovanského kmeňa Ezeritov (Nezeritov) a gréckeho slova choria (dediny), teda dediny Ezeritov. V Nezerochorií však Slovania-Ezeriti narazili na pôvodné obyvateľstvo Grékov, s ktorými sa hneď pomiešali a tak sa hellenizovali. V 13 stor. Acháju ovládli Európania a v 15 stor. Turci. V tomto období sa južne a východne od mesta Patra usadili albánski Arvaniti, územia nimi osídlené však neboli veľké, takže netvorili ani 5% celkového obyvateľstva Acháje.

Turkokratia

Najvýznamnejším mesto tejto doby bolo tiež mesto Patra, prosperovala však aj Vostitsa (Staroveký Aigíon) a Kalavryta. V roku 1770 tu Gréci proti Turkom povstali, ale neúspešne, ich povstanie bolo potlačené. V roku 1821 však vypuklo nové grécke povstanie, Grécka vojna za nezávislosť, ktorá vypukla práve v Acháji, v kláštore Agia Laura, kde metropolita mesta Patra Germanos vztýčil grécku vlajku, symbol povstalcov a začal povstanie proti Turkom. Gréci rýchlo ovládli Vostitsu, Patru a Kalavrytu. Práve Vostitsa (Aigio) bolo vôbec prvé oslobodené grécke mesto. Po oslobodení Grécka vzišli z Acháje mnohí politici, ako napríklad predseda vlády Venizelos Roufos, Andreas Michalakopoulos, grécky diktátor zo 60. rokov minulého storočia Georgios Papadopoulos, či politická rodina Papandreou z dediny Kalentzi, z ktorej pochádza aj bývalý premiér Jeorjos Papandreu.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V 20. stor. sa mnohí obyvatelia Acháje vysťahovali za lepším životom do neďalekých Atén. Okrem mesta Patra sú tu mestá Aigio (premenované z Vostitsa), Kalavryta či Aigira. Z prímorského mesta Rio vedie most Charilaosa Trikoupisa, ktorý spojuje Peloponéz s mestom Antirrio v Akarnánií.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ελλάδα, ανάμεσα στο μύθο και την ιστορία/Μαρία Μαυροματάκη