Evrytania

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Evrytania (gr. Ευρυτανία) resp. v staroveku Eurytania je krajská jednotka a historické územie v Grécku, v oblasti Rumélia. Žije tu 32 000 obyvateľov a hlavné mesto je Karpenisi. Iné mestá sú Agrafa, Aperantia, Domnista, Aspropotamos, Marathos a Granitsa. Na severe sa konči pohorie Pindos a táto oblasť sa nazýva Agrafa.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Starovek[upraviť | upraviť zdroj]

V staroveku v Eurytanii žilo veľa príbuzných gréckych kmeňov, najznámejší boli Dolopania. Podľa gréckej mytológie meno Eurytania pochádza od kráľa Euryta, ktorý vládol v meste Oichalias (Οιχαλίας). Dnes sa však nevie, kde toto mesto ležalo. V minulosti sa predpokladalo, že obyvatelia starovekej Eurytanie boli nevzdelaní a divokí pastieri, no najnovšie archeologické objavy tieto tvrdenia vyvrátili. Našli sa tu sochy (najznámejšia je socha Dionýza) a základy starovekých miest, čo značí o tom, že miestni obyvatelia poznali vyspelú kultúru, síce sa mnoho z nich venovalo pastierstvu. Podľa mytológie obyvatelia Eurytanie bojovali v Trójskej vojne, viedli ich Guneas, Foinikas, Thoantas, Podaleirios a Machaon.

Neskôr bola Eurytania súčasťou Aitolského spolku(Αιτωλική Συμπολιτεία - Aitoliké sympoliteia), ktorý si v 2. storočí pred Kr. podmanili Rimania. V prvých storočiach nášho letopočtu sa tu rozmohlo kresťanstvo.

Byzantské odbobie[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia Eurytanie sa vďaka neprístupnému terénu dokázali skryť pred predošlými barbarskými vpádmi. V 7. - 8. storočí však Eurytaniu vyplienili Slovania, niektorí sa tu aj usadili a zanechali tu niektoré toponymá. Slovania tu neskôr s miestnym obyvateľstvom splynuli. V 8. storočí, počas obdobia ničenia ikon, byzantský cisár Konstantinos Kopronymos vyslal do Eurytanie úradníkov, aby z miestnych kostolov zobrali všetky ikony. Miestni obyvatelia však boli proti tomu a úradníkov zabili. Nahnevaný cisár potom rozkázal toto územie vyškrtať zo všetkých máp, a tak vzniklo meno tejto horskej oblasti - Agrafa, čo v preklade znamená Nezapísaná. Táto príhoda zároveň dokazuje, že obyvatelia Eurytanie vyznávali kresťanstvo, aj keď na nich často útočili pohanskí Slovania. Eurytaniu neskôr vyplienili aj Bulhari, Albánci a Arumuni, no žiaden z týchto národov sa tu neusadil. V 15. storočí si Eurytaniu podrobili Turci.

Turecká nadvláda[upraviť | upraviť zdroj]

Turci nikdy nedokázali účinne ovládať horskú oblasť Agrafa, kde žili zbojníci - klefti, ku ktorým sa pridávalo stále viac miestnych Grékov. Agrafa sa počas tureckej nadvlády stala miestom slobody, miestom nad ktorým Turci nemali moc a snažili sa ju vytvoriť iba za pomoci miestnych Grékov, ktorých organizovali do domobrany (Armatoli), no tí sa vždy obrátili proti nim a bojovali spolu s kleftami proti Turkom. Vtedy vzniklo aj ľudové porekadlo, Na jinis kleftis st´Agrafa ke armatolos sto Valto (Staň sa kleftom v Agrafe a armatolom vo Valte). Najznámejší miestni klefti boli Stathis Jerodimos, Dimos Bukovalas, Agrafiotis Diplas, no najznámejší bol Antonis Katsantonis, generál v Gréckej vojne za nezávislosť.

Moderná doba a kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Veľa obyvateľov Evrytanie sa počas 20. storočia vysťahovalo do veľkých miest, hlavne do Atén. Na severe Evrytanie, v kraji Agrafa, žijú nomádski grécki pastieri - Sarakacani, ktorí sú pôvodnými obyvateľmi tohto územia a odtiaľto počas tureckej doby osídlili mnohé iné územia Grécka a prišli až do Bulharska, kde žijú dodnes. Až do 19. storočí obyvatelia Evrytanie rozprávali špecifickým dialektom novogréčtiny, ktorý bol ťažko zrozumiteľný ostatným Grékom. Evrytania si stále udržiava svoju pokojnú atmosféru, miestni obyvatelia sa venujú predovšetkým chovu zvierat a ťažbou dreva.

Z Evrytanie pochádzajú viacerí moderní grécki umelci, ako Leftheris Theodoru, Stefanos Granitsas či Michalis Stafylas.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Πάνος Ι. Βασιλείου/Ευρυτανία