Kavala

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennej krajskej jednotke pozri Kavala (krajská jednotka)
Súradnice: 40°56′S 24°24′V / 40.933°S 24.400°V / 40.933; 24.400
Kavala
(Καβάλα)
Mesto
Kavala Castle.jpg
Štát Grécko Grécko
Kraj Macedónia
Okres Kavala
Nadmorská výška 0 - 53 m n. m.
Súradnice 40°56′S 24°24′V / 40.933°S 24.400°V / 40.933; 24.400
Rozloha 350,6 km² (35 060 ha)
Obyvateľstvo 63 293 (2001)
Hustota 180,53 obyv./km²
Časové pásmo VEČ (UTC+1)
 - letný čas VELČ (UTC+2)
PSČ 65x xx
Tel. predvoľba 2510
Registračná zn. vozidla KB
Poloha mesta v rámci Grécka
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Grécka
Wikimedia Commons: Kavala
Webová stránka: www.cityofkavala.gr
Staré mesto-Panagia

Kavala (gr. Καβάλα - Kavala) je druhé najväčšie mesto v severnom Grécku, leží v kraji Východná Makedónia a Trácia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Starovek[upraviť | upraviť zdroj]

Spočiatku bolo územie Kavaly obývané Trákmi, no tých v 7. storočí pred Kr. odtiaľto vyhnali Gréci z neďalekého ostrova Thasos, ktorí tu založili kolóniu Neapolis (Nové mesto). Podľa niektorých názorov však bol Neapolis kolóniou Aténčanov, čo však je nepravdepodobné, lebo poloha mesta je blízsko vplyvu Thassosu a okolo Neapolisu boli aj iné jeho kolónie. Mesto však bolo samostatný štát a spojenec Atén, aj preto, že obyvatelia Thassosu boli Ióni, rovnako ako aj Aténčania. Na strane Atén bolo aj počas Peloponézskej vojny až do roku 340 pred Kr., kedy ho ovládli Macedónci s kráľom Filipom II.. Mesto patrilo Macedónií, ktorú v 2. storočí pred Kr. ovládli Rimania. V 1. storočí pred Kr. sem z Ríma utiekli Caesarovi vrahovia Brutus a Cassius, ktorých však porazil Augustus pri neďalekom meste Filippy. V nasledujúcom storočí sem prišiel apoštol Pavol a od tej doby sa v meste rozmáhalo kresťanstvo, ktoré v 4. storočí vytlačilo pohanské kulty. V roku 395 mesto pripadlo Východorímskej (Byzantskej) ríši.

Byzantské obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Počas tohto obdobia bolo mesto Neapolis premenované na Christoupoli (Kristovo mesto). V 6. storočí tu cisár Justinián postavil mohutné opevnenia, ktoré v budúcnosti slúžili na ochranu proti bulharským útočníkom. Opevnenia boli posilnené aj v 8. a 9. storočí. V roku 1185 bolo mesto dobyté Normanmi a v roku 1387 Turkami a začlenené tak do Osmanskej ríše.

Turkokratia[upraviť | upraviť zdroj]

Počas tureckej doby si mesto zachovalo svoj grécky charakter a v tejto dobe dostalo svooje dnešné meno, Kavala. Mesto prosperovalo aj v tomto období, v 16. storočí tu veľkovezír gréckeho pôvodu Ibrahim Paša postavil nový vodovod. Turci ďalej využívali byzantské hradby a pevnosť Panagia, ktoré stoja dodnes. V meste sa usadila aj bulharská komunita, ktorá Kavalu nazývala Morunets.

Moderné dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1912 Kavalu ovládli Bulhari s cielom bulharizovať grécke obyvateľstvo, no o rok neskôr mesto dobyli Gréci. Bulharská menšina sa potom vysťahovala do Bulharska. Po grécko-tureckej vojne v roku 1923 sa tu usadili Maloázijskí Gréci, čím sa zvýšil význam mesta. Boli tu vytvorené široké odvetvia priemyslu a poľnohospodárstva, zvlášť kvalitný bol miestny tabak a víno.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Kavala patrí medzi grécke veľkomestá, nachádzajú sa tu pláže, je tu dôležitý prístav a zvlášť kvalitné je miestne víno, preto sa táto oblasť nazýva aj grécke Bordeaux. Žije tu približne 64 000 obyvateľov. Pochádza odtiaľto viacero gréckych osobností, ako speváčka Despina Vandi, futbalista Theodoros Zagorakis, speváci Vassilis Karas či Nikos Kourkoulis a spisovateľ Vassilis Vassilikos.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kavala na anglickej Wikipédii.