Fókis (historické územie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Fókis (starogr. Φωκίς – Fókis; po novogrécky Fokida) je historické územie v strednom Grécku. Nachádzali sa v ňom Delfy. Dnešný rovnomenný okres (pozri Fokida (okres)) sa územne kryje s historickým územím, nezahŕňa však severné časti historického územia a naopak zahŕňa aj časti historických území Dóris a Lokris.

Prví Gréci sa do regiónu Fókis dostávajú okolo roku 1900 pred. Kr. a boli to predovšetkým grécke kmene Dórov a Lokrianov. Kraj patril do civilizovanej časti južného Grécka. V 5. stor. pred Kr. sa tadiaľto prehnali Peržania. Najvýznamnejšie mesto tu boli Delfy, kde stála aj spomínaná veštiareň a tiež mesto Amfissa, ktorého obyvatelia kolonizovali južnú Itáliu. Obyvatelia Fókidy patrili k spojencom Sparty počas Peloponézskej vojny. V nasledujúcom období sa Fókisu zmocnili Macedónci, neskôr Rimania. Počas Rímskej doby si Delfy udržali svoju kultúrnu pozíciu. V 3. stor. po Kr. sa tadiaľto prehnali kmene Gótov, ktorí kraj vyplienili. O storočie neskôr sem prichádzajú rabovať aj Vizigóti pod vedením Alaricha, ktorí odtiaľto pokračujú plieniť do južného Grécka, no nakoniec sa ich podarí zničiť, načo sa obrátia na Rím. Po roku 395 kraj patrí do Východorímskej ríše (grécka Byzancia). Delfská veštiareň bola definitívne zrušená cisárom Theodosiom ako protipohanské opatrenie. Obdobie pokoja sa končí v polovici 6 stor., kedy cez Fokis prechádzajú Slovania, ktorí sa usadili na Peloponéze. Slovania nedonútili Grékov z Fókisu k odchodu. Slovanská hrozba vo Fókise končí v 8 stor., kedy kraj oslobodil generál Staurakios. Fókis patril do byzantskej thémy Hellas. Samotný kraj však nebol významný, miestni obyvateľia sa venovali predovšetkým pastierskemu životu, ktorý sa od antiky vôbec nezmenil. Po páde Byzancie v roku 1204 Fokis ovládlo európske Latinské cisárstvo a neskôr Aténske vojvodstvo. V 15. stor. sa celé Grécko aj s Fókisom stali súčasťou Tureckej ríše. V roku 1580 postihlo Fókis ničivé zemetrasenie, ktoré zničilo veľa miest, medzi nimi aj Salonu (staroveká Amfissa). V 18 stor. sa kraj tajne pripravoval na revolúciu proti Turkom. Veľa zbojníkov (Kleftov) sa utiahlo do hôr neďalekého Parnassu, odkiaľ útočili na Turkov. Mesto Salona bolo prvé mesto v strednom Grécku, ktoré povstalo proti Turkom. Na čele povstania stál Dimitrios Panourgias a tiež arcibiskup Isaiach. Panourgias dobyl tureckú pevnosť v Salone. V roku 1831 bolo Grécko definitívne oslobodené a tak nastala modernizácia kraja Fókis. Mesto Salona bolo premenované na svoje pôvodné, antické meno Amfissa.