Vizigóti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Migrácia Vizigótov

Vizigóti alebo Západní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov. Sídlili medzi Dnestrom a Dunajom. V roku 410 dobyli Rím, po 415 vytvorili ríšu v južnej Galii s hlavným mestom Toulouse, ktoré v roku 507 dobyl Chlodovik I. Novú ríšu založenú v Španielsku (centrum Toledo) v roku 711 zničili Arabi.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Keď boli Góti vyhnaní Hunmi zo svojej vlasti v Pobaltsku presunuli sa na juh a rozdelili na dve skupiny. Tí, čo sídlili na západ od rieky Dnester (Boristhenis) sa nazývali Vizigóti, tí na východ od Dnestra boli Ostrogóti. Ešte v 3. storočí začali útočiť na Rimanov. Podarilo sa im vyplieniť viacero bohatých gréckych miest v Malej Ázii, ako Antiochia, či Efez. Preplavovali sa od Chersonézu.

Nakoniec ich porazil cisár Claudius II. Ani to však nebol ich koniec. V 4. storočí Vizigóti prosili cisára Valensa o povolenie vstupu na trácke územie. Cisár im pridelil pôdu a určil ich za foederátov. Góti však nevedeli obrábať pôdu a tak prepukol hlad. Rimania ich začali vykorisťovať prehnanými cenami. Vizigóti sa vzbúrili a pribrali roľníkov a kolónov nespokojných s rímskou vládou. Góti pustošili kraj a plienili statky a vily latifundistov, ktorí vykorisťovali kolónov. Proti nim vyslal Valens celú východnú rímsku armádu, aj posily zo západu. Stretli sa v bitke pri Hadrianopole (dnes Edirne, Turecko). Tu bola zničená celá rímska armáda. Rimania už nikdy nezostavili užitočnú armádu a skutočná sila ríše spočívala v neistých barbarských spojencoch.

V bitke padol aj cisár Valens. Nový cisár Theodosius I. porazil opitých Gótov a zjednal mier. Nový úder Gótov nastal, keď Stilicho rokoval s vizigótskym kráľom Alarichom I. Po vzájomných nezhodách Alarich obsadil Panóniu a tiahol na Rím. Ten sa dvakrát zachránil za cenu obrovského výkupného. Keď Alarich obľahol Rím tretí raz, mal jasný úmysel vyplieniť ho. To sa mu podarilo. V auguste 410 Góti vyplienili Rím. Alarich v Itálii zomrel a Vizigóti opustili Itáliu a bola im pridelená časť Galie, v ktorej mali žiť ako spojenci Rimanov (foederati). Vládli si tam však posvojom.

Pri vpáde Vandalov do Hispánie Rimania Vizigótov presídlili do Galie a Hispánie, aby proti nim bojovali. Vizigóti si tu vytvorili kráľovstvo spojené s Rimanmi. Hlavné mesto bola Tolosa (Toulouse). Počas 5. storočia mali Rimania a Vizigóti niekoľko menších stretov, keď Rimania viackrát zastavili Vizigótov v ich expanzii.

V bitke na Kataulánskych poliach vizigótsky kráľ Teodorich Veľký bojoval za Rimanov a Ostrogóti boli spojení s Hunmi. Vizigóti a Ostrogóti tak bojovali proti sebe, a dokonca Ostrogót zabil kráľa Theodoricha. Ostrogóti po rozpade Hunskej ríše obsadili Panóniu. Po rozpade Západorímskej ríše (476) vládol v Itálii Skyr Odoaker. Na jeho ríšu zaútočili práve Ostrogóti z Panónie a ovládli ju. Ríšu Ostrogótov zničil východorímsky cisár Justinián. Jeho výboje zasiahli aj ríšu Vizigótov, no nezničil ju. Tú zničili až Arabi v nasledujúcom 7. storočí. Góti boli definitívne porazení a začali upadať. Hovorí sa, že ich germánska reč sa v okolí Čierneho mora udržala až do 15. storočia, čo tvrdí aj historik Edward Gibon.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]