Ostrogóti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kráľovstvo Ostrogótov v Itálii.

Ostrogóti alebo Východní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov, v 2. stor. - 3. stor. vytvorili v Čiernomorí vrátane Krymu ríšu, ktorá podľahla 375 Hunom, časť Ostrogótov odišla 488-489 na západ. Pod vedením kráľa Teodoricha Veľkého ovládli Itáliu, založili ríšu s centrom v Ravenne. V rokoch 553-554 boli porazení a podrobení Byzantskou ríšou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Justinián I.

Potom, ako boli Ostrogóti porazení Rimanmi v 3. storočí, sa stiahli naspäť na Krym. Neskôr, keď sa spojili s Attilom sa presídlili do Panónie. Po páde Hunskej ríše si v Panónii vytvorili vlastnú ríšu, formálne podriadenú Rimanom. Po páde Rímskej ríše ovládol Itáliu Germán Odoakar, ktorý neskôr stratil dôveru u východorímskeho (byzantského) cisára Zenóna. Zenón potom pozval Ostrogótov z Panónie ako spojencov Rimanov poraziť Odoakara. Góti sa pod vedením kráľa Theodoricha presídlili do Itálie, tu po bojoch bol Odoakar porazený a po dohode s Theodorichom vládli spoločne. No po čase dal Theodorich Odoakara zavraždiť. Potom vládol sám ako zástupca cisára. Počas jeho vlády zažil Rím poslednú slávu. Rímske úrady boli stále aktuálne a antické tradície pretrvávali. Theodorich je však známy vraždami senátorov Boethia a Symmacha.

Po Theodorichovej smrti nastúpil na trón jeho neplnoletý syn Atalarich, za ktorého vládla jeho matka Amalasvintha. Gótska šľachta však nesúhlasila s Amalasvintinou prorímskou výchovou jej syna a tak ho od nej odobrala. Po Atalarichovej smrti Amalasvinthu najprv zajal a nakoniec zabil Gót Theudehat, ktorý sa nato stal kráľom. Cisár Justinián I. s týmto činom nebol spokojný a vyhlásil Gótom vojnu. Byzantský generál Belisarios zaútočil na Itáliu. Najprv dobyl Sicíliu, potom rímske vojsko postupovalo k Neapolu a mesto dobylo ľsťou, keď vojsko vstúpilo do mesta vodovodom. Po týchto Gótskych neúspechoch Theudata zavraždili a na jeho miesto nastúpil Vitiges. Nato Belisarius získal Rím a pripravil ho na obliehanie. Vitiges skutočne Rím obľahol no po viacerých neúspešných bojoch pred mestom sa musel vzdialiť. Rimania potom získavali jedno mesto za druhým. Cisár poslal do Itálie i eunucha Narsa, no on a Belisarius sa nepohodli a tak bol počase Narsis odvolaný. Góti sa zmocnili Mediolána (dnešné Miláno) a obyvateľstvo predali do otroctva. Po ďalších bojoch Rimania dobyli pevnosť Auximum, poslednú pevnosť pred Ravennou, hlavným mestom Gótov. Počas obliehania Ravenny sa Góti vzdali, Vitiga vydali a podriadili sa Rimanom.

Totila

Svoje slovo ale porušili a po Belisariovom odchode menovali za kráľa Ildebalda, synovca Theudesa, kráľa Vizigótov. Keď sa mu Rimania postavili pri Tarvisiu boli porazení a tak sa začala nová vojna. Ildebald zavraždil Uraia, váženého Góta, kvôli tomu, že sa pohádali ich ženy Brunhilda a Krimhilda, známe tiež z povesti o Niebelungoch. Neskôr Ildebalda zabili. Na jeho miesto nastúpil Erarich, no taktiež ho po pár týždňoch zabili. Miesto kráľa obsadil Totila, veliteľ z Tarvisia. Ten východorímsku armádu porazil pri Verone a Neapole. Taktiež vyplienil Sicíliu a dobyl skoro všetky stratené mestá. Potom Góti zaútočili na Sardíniu, Korziku a aj na Grécko. Totila sa zmocnil aj Ríma, no nezničil ho iba vďaka Belisariovmu listu. Belisarius nato mesto získal späť, no nie nadlho, Góti obľahli mesto znova a dobyli ho po zrade Isaurských vojakov.

Rimania vybojovali kontaktnú bitku pri Ancone, kde porazili Gótov na mori. Potom vyslal cisár do Itálie početné vojsko pod velením Narsa, pričom Belisarius ostal v Byzancii. Pri Ticine Rimania Gótov porazili, zabili i kráľa Totilu. Góti si zvolili za kráľa Teja. So zvyškom armády sa s Rimanmi stretli pri hore Vesuv, tu boli úplne zničení, padol aj Tejas. Justinián I. týmto získal Itáliu, ktorú museli Góti opustiť. Začína sa vláda Byzancie v Itálii a vznik exarchátu v Ravenne. Pár rokov po vojne vtrhli do Itálie kmene Longobardov, ktorí s Rimanmi bojovali proti Gótom, no teraz bojovali o kontrolu nad Itáliou, čím ničili Grécky exarchát.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prokopios apo tin Kaisareia-Yper ton polemon logoi