Edirne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Osmanské külliye a nemocnica, ktoré postavil sultán Bajazid II.

Edirne (novogr. Αδριανούπολη – Adrianupoli, starogr. Aδριανούπολις – Adrianoupolis, lat. Hadrianopolis, bulh. Одрин-Odrin; do zač. 20. stor. po slovensky Adrianopol, historický slovenský názov Drinopol) je mesto nachádzajúce sa v Trácii, v európskej časti súčasného Turecka. Bolo založené cisárom Hadriánom ako Hadrianopolis a v súčasnej dobe má asi 120 000 obyvateľov. V minulosti bolo okolie mesta kvôli jeho strategickej polohe dejiskom mnohých významných bitiek.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto má na bitky veľmi bohaté dejiny. Uskutočnilo sa tu nie menej ako 16 bitiek.

Antika[upraviť | upraviť zdroj]

Toto miesto bolo osídlené už dlho pred založením Hadriánopolisu. Podľa gréckych mýtov tu založil mesto Orestés a pomenoval ho po sebe – Orestias. Bezprostredne pred Hadriánom tu však už stála trácka osada. Hadrián tuto osadu premenil na mesto, prestaval ho a ustanovil hlavným mesto tráckej provincie. Blízko mesta bol roku 324 porazený cisár Licinius a o 55 rokov neskôr tu bol v bitke proti Gótom zabitý cisár Valens. Od rozdelenia ríše v roku 395 patrilo pod východnú časť.

Byzancia a turecká doba[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa stalo jedným z najvýznamnejších miest v Byzantskej ríši. Viac-menej pokojné obdobie skončilo v roku 813, keď bolo mesto dobyté Bulharmi a chán Krum presídlil jeho obyvateľov na sever za Dunaj. Za dôb latinského cisárstva, roku 1205, tu bulharský cár porazil križiakov a v roku 1227 ho obsadil Epirský despota Theodor Komnénos Dukas, ktorého však Bulhari o tri roky znovu porazili. Sultán Murad I. dobyl toto mesto v roku 1360 a medzi rokmi 1365 a 1453 to bolo dokonca hlavné mesto celej Osmanskej ríše. Narodil sa tu aj sultán Mehmed II., ktorý neskôr dobyl Konštantinopol. Hadrianopol bol dôležitým kultúrnym mestom Grékov počas osmanskej nadvlády, boli tu mnohé významné grécke školy, kostoly, knižnice a mesto bolo významným centrom gréckych podnikateľských aktivít. V roku 1905 v meste žilo 80 000 obyvateľov, 30 000 moslimov (Turci, Albánci, Cigáni); 22 000 Grékov; 10 000 Bulharov; 4 000 Arménov; 12 000 Židov; a 2 000 obyvateľov tvorili rôzne iné národnosti. Grécke obyvateľstvo sa v roku 1923 presídlilo do Grécka, po Grécko-tureckej výmene obyvateľov. V tento rok sa tu zároveň usadilo turecké obyvateľstvo z Grécka.

Vďaka svojej významnej polohe bolo častým terčom útokov a často sa tu menili vládcovia. Mesto striedavo patrilo Grékom, Byzantíncom, Bulharom, Turkom alebo dokonca Rusom.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Edirne tvorí svojou blízkosťou ku gréckym (7 km) a bulharským (20 km) hraniciam bránu do Turecka. Sú tu mnohé pekné mešity a sultánske paláce, z ktorých asi najviac vyniká Selimova mešita z roku 1575, vrcholné dielo najznámejšieho tureckého architekta a staviteľa Mimara Sinana. Má najvyššie minarety v Turecku, vysoké 70,9 metra. Medzi ďalšie známe budovy patrí Múzeum zdravia v külliye Bajazida II., (külliye je komplex budov nachádzajúcich sa okolo mešity), ktoré spadá pod Trácku univerzitu.

Kresťanská menšina má v meste dva pravoslávne kostoly, a to sv. Juraja (1880) a sv. Konštantína a Heleny (1869).

Od roku 2006 je Edirne v partnerskom vzťahu s mestom Loerrach v Nemecku.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Anatólska stredná škola 80. výročia republiky (80. Yıl Cumhuriyet Anadolu Lisesi po turecky)
  • Edirnská stredná škola (Anatólska stredná škola) (Edirne Lisesi po turecky)
  • Edirnská anatólska stredná škola Yildirim (Edirne Anadolu Lisesi – Yıldırım Anadolu Lisesi po turecky)
  • Edirnská anatólska stredná škola pedagogická (Edirne Anadolu Öğretmen Lisesi po turecky)
  • Edirnská stredná škola Suleymana Demirela vied a matematiky (Edirne Fen Lisesi po turecky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]