Ferdinand I. (Bulharsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ferdinand I.
Ferdinand I. (Bulharsko)
bulharský cár

Narodenie 26. február 1861
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie 10. september 1948 (87 rokov)
Coburg, Nemecko

Ferdinand I. (* 26. február 1861, Viedeň, Rakúsko – † 10. september 1948, Coburg, Nemecko), narodený ako Ferdinand Maximilian Karl Leopold Maria Sasko-cobursko-gothajský, bol v rokoch 1887 – 1908 knieža a 1908 – 1918 cár Bulharska. Okrem toho sa do histórie zapísal aj ako spisovateľ, botanik, ornitológ a filatelista.

Pre Bulharov sa stal symblom moderného štátu na prelome 19. – 20. storočia (kedy dokonca vo svojom rozvoji predbehlo susedné krajiny) a zakladateľom pluralitného systému politických strán v Bulharsku po vyhlásení nezávislosti Bulharska dňa 22. septembra 1908. V dejinách Bulharska je však osoba cára Ferdinanda I. rozporuplná. Na jednej strane si zasluhuje uznanie za upevnenie Tretieho bulharského štátu ako aj za získanie jeho nezávislosti, na strane druhej je však plne zodpovedný za neúspechy a krach Bulharska v Spojeneckej vojne (1913) a v prvej svetovej vojne (1914 – 1918).

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo Viedni vo významnej a starej šľachtickej rodine Coburgovcov. Jeho otec bol August Ľudovít Viktor Coburg (18181861) a matka Klementína, princezná Orleánska (18171907). Svoje detstvo strávil striedavo v Paríži a vo Viedni. Vo Viedni sa zdržiaval hlavne vo viedenskom coburgovskom paláci, ale i na panstve a zámku Ebenthal na Moravskom poli. Mal dvoch bratov a dve sestry. Ako príslušník významného šľachtického európskeho rodu dostal okrem civilného vzdelania tiež vojenské vzdelanie vo Viedni. Po skončení štúdií nastúpil k armáde, kde pôsobil ako poručík 11. c. k. jazdeckého pluku a zároveň bol neskôr aj nadporučíkom maďarského honvédskeho vojska.

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nezávislosť Bulharska
Cár Ferdinand I. na prehliadke vojakov v srbskom meste Niš v roku 1915.

V roku 1885 bol obnovený bulharský štát a Ferdinanda Coburga spojil osud s touto krajinou. Dovtedajšie bulharské knieža Alexander Battenberg nemal v Bulharsku úspech. Tiež na ruskom cárskom dvore sa stretol s nemilosťou, a preto v roku 1886 (1887?) opúšťa krajinu. Po abdikácii kniežaťa Alexandra I. Batenberga sa bulharská diplomacia pokúšala nájsť vhodného kandidáta, ktorého by dosadila na bulharský trón. Hľadanie však bolo nesmierne ťažké, pretože nie každý chcel vládnuť v takej rozhádanej krajine akou Bulharsko ako aj Balkánsky polostrov v tom období boli.

Vo Viedni im bol predstavený mladý a vzdelaný princ Ferdinand von Sasko-cobursko-gothajský. Coburgova rodina však s jeho nástupom na bulharský trón nesúhlasila, ale aj napriek tomu Ferdinand pokračoval v rokovaniach. Svoj nástup na trón podmieňoval tým, že s jeho zvolením za bulharského cára musí súhlasiť Rusko a Turecko. Keď mal iba 26 rokov tajne odišiel do Bulharska a 7. júna 1887 vo Veľkom Tarnove prisahal na ústavu čím sa ujal vlády ako bulharský princ. Týmto krokom bola čiastočne vyriešená tzv. „bulharská kríza“. Po svojom nástupe na trón sa veľmi rýchlo naučil po bulharský. Čoskoro sa ukázalo, že si zvolil veľmi ťažkú a náročnú cestu, lebo Bulharsko bolo dovtedy pod nadvládou Turecka. Svoje politické schopnosti upriamil na zahraničnú politiku a podarilo sa mu získať nezávislosť jednak od Turecka, ale aj od Ruska. V roku 1908 vyhlásil Bulharsko za nesávislé a 5. októbra 1908 sa dal korunovať za bulharského cára. Počas jeho vlády krajina urobila značný pokrok v mnohých sférach – politickej, ekonomickej, kultúrnej ako aj obrannej.

Koncom 19. storočia sa u Ferdinanda I. začali prejavovať snahy osobne riešiť všetky dôležité otázky týkajúce sa osudu Bulharska a bulharského národa, najmä zahraničnej politiky štátu. V dôsledku častých výmien ministrov vo vláde (na ich posty si postupne dosadzoval svojich ľudí) sa mu podarilo dosiahnuť veľký vplyv na politické strany v krajine a ich lídrov a neskôr, keď v roku 1911 poslanci Veľkého národného zhromaždenia odhlasovali zmeny v Tărnovskej ústave (zrušil sa čl. 17.), cár Ferdinand I. mohol uzatvárať medzinárodné zmluvy bez vedomia bulharského parlamentu.

Balkánske vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Pre Bulharsko nastalo ťažké obdobie. V roku 1912 vypukla prvá balkánska vojna, v ktorej bulharská armáda niesla hlavnú úlohu v porážke Osmanskej ríše. Spojenci Bulharska z Balkánskeho zväzu (Srbsko a Čierna Hora) nechceli uzatvoriť s Bulharskom žiadne prímerie a v priľahlých oblastiach krajiny obsadili mnohé územia obývané bulharským obyvateľstvom. V dôsledku tohto obsadenia sa 16. júna 1913 cár Ferdinand I. rozhodol Srbsku a Čiernej Hore vyhlásiť vojnu, výsledkom čoho bola tzv. Prvá národná katastrofa. O rok neskôr od vypuknutia prvej vojny (1913) sa na jeho príkaz Bulharsko zúčastnilo bojov v druhej balkánskej vojne proti bývalým spojencom z Balkánskeho zväzu a Osmanskej ríši. Táto vojna sa pre Ferdinanda I. neskončila dobre. Jej výsledkom bola tzv. Druhá národná katastrofa, a tak sa iba za päť rokov rozpadlo odveké želanie niekoľkých pokolení celého bulharského národa – Zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie.

Prvá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Počas prvej svetovej vojny cár Ferdinand taktizoval a podpísal zmluvu s Nemeckom a jeho spojencami. Cár Ferdinand I. pochopil, že politika, ktorú v Bulharsku uskutočňoval, nemala úspech, a tak bol nútený abdikovať. Stalo sa tak 3. októbra 1918, kedy ho na tróne Bulharského kniežatstva nahradil jeho prvorodený syn Boris III. Bývalý cár Ferdinand I. sa utiahol do svojho rodiska, do Nemecka,medzi rokmi 1930 – 1944 sa zdržiaval na Slovensku vo svojom sídle Svätoantonského kaštiela na strednom Slovensku.V roku 1944 odchádza zo Slovenska do Rakúska a od roku 1945 až do roku 1948 žil v Nemeckom Coburgu, kde zomiera vo veku 87.rokov.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1893 si princ Ferdinand vzal za manželku Máriu Lujzu (18701899), princeznú bourbonsko–parmskú. Z tohto manželstva sa narodili štyri deti: Boris (* 1894), Cyril (* 1895), Jevdokija (* 1898) a Nadežda (* 1899). Tesne po narodení Nadeždy v roku 1899 však jeho manželka, princezná Mária Lujza ako 29-ročná zomrela.

Cár Ferdinand vychováva deti sám a v roku 1908 sa druhýkrát oženil s Eleonórou von Reuss–Köstritzovou (18601917), s ktorou však tiež manželstvo netrvalo dlho. Zomiera po desiatich rokoch manželstva na zhubný nádor. Následníkom bulharského trónu sa stáva po cárovej abdikácii jeho syn Boris III., ktorý zomrel na zlyhanie srdca a embóliu. Smrť Borisa III. je otázna a je viacero verzií,zomrel po stretnutí s Hitlerom.Jeho ďalší syn Kyril bol zabitý počas druhej svetovej vojny Rusmi. Borisov syn Simeon II. bol korunovaný už ako šesťročný za bulharského cára, ale musel po skončení vojny a prikloneniu sa Bulharska k socialistickému zriadeniu emigrovať do zahraničia a zdržiaval sa hlavne v Španielsku. V septembri 1944 sa ako 84 ročný oženil s 28 ročnou Alžbetou Pernickou. „Nikto o tom nevedel.“ „Zosobášil nás v Bambergu arcibiskup Franz Ott, svedkami nám boli arcibiskupova sestra a kostolník." spomína vdova po Coburgovi.[1] Po skončení studenej vojny sa vrátil späť do Bulharska a po vyhratých voľbách sa v roku 2001 po víťazstve jeho politickej strany stal bulharským premiérom.

Vzťah k Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Ako bulharský cár, ale hlavne po svojej abdikácii naďalej navštevoval oblasť Slovenska – kraj, ktorý si zamiloval. Ako súkromná osoba už nedisponoval mocou, ale mohol sa naplno venovať svojim záľubám: botanike, cestovaniu, poľovačkám a entomológii.

V Antolskom kaštieli, ktorý bol pôvodne poľovníckym zámkom Coburgovcov, sa Ferdinand často zdržiaval, keď navštívil územie Slovenska, lebo ho uprednostňoval ako obľúbené miesto svojho pobytu. V kaštieľi vo Svätom Antone býval od 30-tych rokov minulého storočia do roku 1944. S obľubou navštevoval aj Čabraď, Muráň a Sitno. Koncom roku 1944 sa naposledy zdržiaval na Slovensku a následne definitívne opustil jeho územie.

Ferdinand Coburg bol počas svojho pobytu na Slovensku známy aj ako "gróf Muránsky", takto sa v tom čase aj podpisoval. V roku 2008 Slovenská televízia nakrútila dokument pod názvom Neznámy gróf Muránsky, ktorý mapuje neskoršiu časť života Ferdinanda Coburga prežitú na Slovensku (v kaštieľoch vo Sv. Antone a na Prednej Hore).

Prajem si svojich desať kostí zložiť v lone prekrásnej slovenskej prírody,[2][3]
– Ferdinand Coburg

Entomologické záujmy a aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Už v mladosti, ako 18-ročný v roku 1879, podnikol spoločne so svojim bratom Augustom Leopoldom (Ludwig August 18451907) výskumnú cestu do Brazílie. (Jeho brat mal za manželku princeznu Leopoldínu, dcéru brazílskeho cisára Pedra II., ktorý bol veľmi schopným panovníkom a za jeho vlády sa Brazília zmodernizovala a výrazne zmenila svoj charakter). V tom istom roku navštívil aj Portugalsko. Práve tu sa prejavila Ferdinandova láska k prírodným vedám, hlavne rastlinám, motýľom a vtákom. Počas svojho života navštívil veľa štátov na viacerých kontinentoch. V tridsiatych rokoch opakovane navštívil južnú Ameriku, hlavne Brazíliu a tiež niekoľkokrát aj oblasť severnej Afriky, kde sa venoval lovu africkej zvere, ale tiež zbieraniu hmyzu, prevažne motýľov. Výskum hmyzu a zber jeho jedincov prevádzal opakovane na území Bulharska, Slovenska, ale i v ďalších krajinách Európy: Švajčiarsko, Rakúsko: (hlavne v Tirolsku a Štajersku), v Španielsku v Pyrenejach a pod.

Ferdinand Coburg mal rozsiahle zbierky motýľov i iných skupín zaujímavého hmyzu. Zakladal zoologické záhrady, pri ktorých boli tiež kráľovské entomologické stanice, kde sa choval hmyz. Asi 12 km od Sofie založil svoj park, ktorý sa nazýval „Vrana“. Tu pestoval veľa zaujímavých rastlín i viacero druhov hmyzu. Mal tu hodne oleandrov, kde choval množstvá húseníc lišaja oleandrového (Daphnis nerii L.). Udržiaval kontakt s viacerými významnými entomológmi vtedajšej doby s ktorými vymieňal tiež entomologický materiál. Jedným z týchto bol i francúzsky entomológ Pierre Millière (18111887), od ktorého odkúpil časť jeho zbierky v počte asi 9171 jedincov a celkove 2821 druhov. Viacero významných entomológov venovalo spomienku na entomologické aktivity Ferdinanda Coburga v svojich článkoch o jeho práci: napr. Lajos Abafi – Aigner, Dr. Hans Rebel i druhí.

V roku 1907 opísal Hans Stichel najväčší poddruh pestroňa z oblasti Bulharska (Schipka Pass) Allancastria cerisyi ssp. ferdinandi Stichel, 1907. Tento poddruh nesie meno Ferdinanda Coburga. Ferdinand Coburg sám zistil niektoré nálezy viacerých druhov motýľov z územia Bulharska ako prvý zberateľ. Ide hlavne o druh Archon (Doritis) apollinus ssp. thracica Buresch, 1915, alebo Euchloe charlonia Donzel, 1842. Od viacerých entomológov mal tiež časti ich zbierok, napr. od Josefa Haberhauera jun. (nar. 1870) ale i druhých.

Na Slovensku sa nezachovali zbierky hmyzu, ktoré Ferdinand Coburg počas svojich ciest nazbieral. Tu sú hlavne poľovnícke trofeje, z ktorých má význam jeho zbierka tetrovov, ktoré Ferdinand Coburg vlastnoručne ulovil, ako i trofeje jelenej, diviačej, danielej a srnčej zveri. Trofeje pochádzajú jednak z územia Slovenska, ale i z oblasti Maďarskej pusty, kde mali Coburgovci zvieraciu oboru. Ferdinand Coburg bol jedným z mála príslušníkov šľachtických rodov, ktorý mal veľmi pozitívny, ba až citový vzťah k Slovensku, hlavne však k jeho prírode.

Rozsiahla zbierka motýľov Ferdinanga Coburga je uložená čiastočne v Národnom prírodovednom múzeu v Sofii v Bulharsku a čiastočne, v menšom rozsahu ako zbierka P. Millièreho v Palais Coburg v Nemecku (Bavorsko).

Iné záujmy a aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímal sa tiež o dejiny a geografiu a veľmi ľahko sa učil cudzie jazyky. Podľa niektorých informácií ovládal až 18 jazykov. Mal tiež umelecké sklony a veľmi dobre maľoval. Zaoberal sa železničnou dopravou, hlavne lokomotívami a dokonca si spravil i kurz na vedenie lokomotív. Podobne je známy i jeho záujem o lietadlá a lietanie. Bol veľmi progresívny človek a jeho záujmy boli obdivuhodné a na danú dobu, kedy žil i dosť zvláštne a ojedinelé. Už ako osemnásťročný sa stal čestným členom Nemeckej ornitologickej spoločnosti.

Bol tiež v kontakte s významným nemeckým prírodovedcom a cestovateľom Alfrédom Edmundom Brehmom (18291884).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jarmila Andrejčáková: Platonické manželstvo: Posledný bulharský kráľ sa oženil so Slovenkou, Život 06.06.2010
  2. Múzeum vo Svätom Antone
  3. Neznámy gróf Muránsky, dokument STV

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bobev B. : Úryvky z dejín Bulharska (1878 – 1944), Zefir, Sofia, 1992.
  • Anonym: 1935, Ztschr. österr. ent. Ver., 20, p. 25 – 26.
  • Katalóg zbierkového fondu Múzea vo Svätom Antone (ev. č. Ant. 106).
  • Rodostrom Coburgovcov. Archív Múzea vo Svätom Antone.
  • Ein Herzogtum und viele Kronen. Coburg in Bayern und Europa. Katalog zur Landestausstellung 1997… Augsburg, Haus der Bayerischen Geschichte, 1997, p. 16 – 18.
  • Neresoff, W., 1940: Mit Konig Ferdinand von Bulgarien nach Afrika. Verlag Karl Siegismund, Berlin,190 s.
  • Demko, P.: Neznámy cár na Slovensku. Múzeum Svätý Anton vo vydavateľstve Dúha – Peter Danáš, b. d., nestránkované. (Skladačka).
  • Číž, M., Lichner, M. a kol., 2000: Kaštieľ vo Svätom Antone. Harmony B. Bystrica, 110 s.
  • Gaedike, R. a Groll, E. K., eds. 2001: Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Ferdinand König von Bulgarien“.
  • Holec, R., 2001: Zabudnuté osudy: S cárskou korunou (Ferdinand Coburg), Matica slovenská, p. 222 – 244.
  • Kuchtová, O., 1999: Botanický stolík Ferdinanda Coburga, Pamiatky a múzeá, (1): 43 – 45
  • Kříž, K.: 2004, Dejiny a entomológia. Bulharský cár Ferdinand Maximilian Karl Leopold Maria Coburg (1861 – 1948). In: Entomol. magazín: Hmyz, IV (1): p. 2–5 + portrét + 6 obr. + autogram, Bratislava, (2003).



Vladárske tituly
Predchodca
Alexander I.
cár
18871918
Nástupca
Boris III.