Boris III.
Boris III., narodený ako Boris Clement Robert Maria Pio Stanislav Sasko-cobursko-gothajský (* 30. január 1894, Sofia – † 28. august 1943, Sofia) bol prvým bulharským panovníkom v Bulharskom cárstve. Druhý predstaviteľ Sasko-cobursko-gothajskej dynastie nastupuje na trón v ťažkom období dejín Bulharska, keď sa cez krajinu prehnali tri vojny a Bulharsko stálo na pokraji ekonomickej katastrofy. Nový monarcha, ktorý od 3. októbra 1918 na tróne vystriedal svojho otca Ferdinanda I. bol mladý a nemal ešte veľa politických skúseností, ale aj napriek týmto nevýhodám sa dokázal so vtedajšou situáciou vo svojej krajine vysporiadať.
V prvých povojnových rokoch krajina prežíva ťažké krízy, v dôsledku ktorých obyvatelia medzi sebou organizujú štrajky a ozbrojené konflikty (1923 – 1925). V tomto období však mladý cár nemá silu, aby sa vzoprel tragickému osudu Bulharska. Po roku 1926, kedy sa v krajine aj jeho pričinením situácia upokojila, parlamentná demokracia mala dobrú východiskovú pozíciu a viedla štát v súlade s ústavou.
V roku 1930 sa cár oženil a vzal si dcéru talianskeho kráľa, s ktorou mal dve deti - Mariu Luisu (13. január 1933 - ) a Simeona II. (16. jún 1937 - ).
V roku 1934 vypukol ďalší prevrat, po ktorom bola v Bulharsku ustanovená diktatúra fašistického typu. Cárovi sa tentokrát podarilo zasiahnuť a oslabiť moc diktatúry. Od tohto momentu viedol zahraničnú politiku Bulharska fakticky sám. Do veľkej miery sa mu v krajine podarilo zabezpečiť pokojnú situáciu, ktorá bola pre ďalší rozvoj ekonomiky potrebná. Počas svojej vlády k územiu Bulharska pripojil územie južnej Dobrudže a s pomocou nemeckej armády aj Západnú Tráciu. Tărnovská ústava bola však do veľkej miery nečinná a politické strany zakázané po prevrate v roku 1934 sa neobnovili.
V druhej svetovej vojne bolo Bulharsko spojencom Nemecka, čo tiež na krajine zanechalo vážne dôsledky. Po jej začiatku cár Boris III. nasmeroval krajinu k členstvu vo zväze krajín osi Rím-Berlín-Tokio s cieľom preusporiadať výsledky Neulskej mierovej zmluvy. S pomocou Berlína a Moskvy sa Sofii v roku 1940 podarilo vydobyť si od Bukurešti územie južnej Dobrudže prostredníctvom Krajovskej dohody. Cár odmietol sovietske ponuky na uzatvorenie mierového dohovoru a zmluvy, ktorá by postavila Bulharsko do role vazala Sovietskeho zväzu a bolo by na ňom závislé a umožnil rozšíriť vplyv Nemecka a Adolfa Hitlera na Balkánskom polostrove.
V apríli roku 1941 z územia Bulharska nemecké nacistické vojská napadli Juhosláviu a Grécko, čím bolo Bulharsko fakticky vtiahnuté do druhej svetovej vojny. Po skončení bojov na jeho území malo možnosť privlastniť si bulharské etnické obyvateľstvo žijúce v pohraničí Srbska a Bulharska, Vardarského Macedónska a Západnej Trácie, avšak len do konca druhej svetovej vojny (8. máj 1945).
V roku 1943 po tlaku Nemecka cár Boris III. súhlasil s deportáciou židovského obyvateľstva, žijúceho v Bulharsku. Prvá časť deportácie sa uskutočnila za spolupráce bulharskej diplomacie, avšak druhá bola zastavená pre pretrvávajúcu nespokojnosť národných a cirkevných predstaviteľov krajiny.
Smrť cára Boris III. zastihla skoro po návrate z návštevy u Adolfa Hitlera 28. augusta 1943. Pochovaný je v Rilskom kláštore, ale v roku 1944 na príkaz komunistov jeho telo exhumovali a dodnes sa zachovalo iba jeho srdce, ktoré je uložené na mieste jeho pôvodného odpočinku.
Dodnes nie je záhada jeho smrti vyriešená. Vedú sa o nej spory a v Bulharsku kolujú chýry, že bol otrávený vlastnou manželkou na Hitlerovo želanie. Dôkazy však neexistujú. Druhá hypotéza cárovej smrti sa vysvetľuje ako výsledok vzťahov medzi Borisom III. a Adolfom Hitlerom, ktorý žiadal od cára, aby mu poslal na východný front na pomoc vojská proti Červenej armáde, čo však Boris III. odmietol.
V konečnom dôsledku jeho smrť bulharský národ zaskočila a nechala Bulharsko bez ozajstného panovníka v ťažkej situácii. Po jeho smrti ho na tróne vystriedal jeho nevlastný syn - Simeon II..
[upraviť] Zdroj
- Bobev B. : Úryvky z dejín Bulharska (1878 - 1944), Zefir, Sofia, 1992.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boris III.
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Ferdinand I. |
cár 1918 – 1943 |
Nástupca Simeon II. |
