Istanbul

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Byzantion)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 41°00′44″S 28°58′33″V / 41.0122°S 28.9758°V / 41.0122; 28.9758
Istanbul
(İstanbul)
Settlement
Istanbul collage 5555.jpg
Štát Turecko Turecko
Región Marmara
Okres Istanbul
Súradnice 41°00′44″S 28°58′33″V / 41.0122°S 28.9758°V / 41.0122; 28.9758
Najvyšší bod 100 m
Rozloha 1 830,92 km² (183 092 ha)
Obyvateľstvo 13 854 740 (2012) [1]
Hustota 7 567,09 obyv./km²
Založenie 667 pred Kr. ako Byzantion
 - Založenie 330 ako Nový Rím alebo Konštantínopol
 - Založenie 1453 ako Istanbul
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 34010 až 34850 a 80000 až 81800
Telefónna predvoľba (+90) 212 (európska strana) (+90) 216 (ázijská strana)
Kód 34
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Historic Areas of Istanbul
Rok 1985 (#9)
Číslo 356
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá i, ii, iii, iv
Poloha v mesta v rámci Turecka
Red pog.svg
Poloha v mesta v rámci Turecka
Mestské obvody
Mestské obvody
Wikimedia Commons: Istanbul
Webová stránka: www.ibb.gov.tr
Svetové dedičstvo UNESCO

Istanbul (po turecky İstanbul; 324 - 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Istanbul sa rozkladá priamo na rozhraní Ázie a Európy. Má 13 483 052 obyvateľov (2011), čím tvorí druhú najľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európy (na 1. mieste je Moskovská oblasť). Zaberá plochu 1 538,77 km² (pre porovnanie je to vyše 4-krát viac ako Bratislava). Je umiestnený priamo na pahorkoch pri brehoch Bosporu, Marmarského mora a zálivu Zlatý Roh.

Pretože Istanbul je veľkomestom, má rozsiahly systém dopravy. Je tu rozpracovaná sieť autobusov a električiek, nachádza sa tu aj jedna linka pozemného a podzemného metra.

Istanbul je aj priemyselným centrom Turecka. Približne 20% tureckých pracujúcich v priemysle je zamestnaných tu. Zhruba 50% tureckého obchodu má svoj základ v rôznych istanbulských závodoch. Istanbul na celoštátnom výbere daní podieľa až 40% a produkuje 27,5% tureckého národného produktu. Istanbul a okolitá provincia produkuje bavlnu, ovocie, olivový olej, hodváb či tabak. Priemysel vyrába mnoho každodenne používaných vecí, napríklad textil, olej, pneumatiky, rôzne výrobky z kovu či z kože, elektroniku, sklo a mnohé ďalšie. Rozvinutý je tu samozrejme aj potravinársky priemysel.

Výborná poloha mesta na mieste, kde zem pretína morské cesty, ponúka také výhody, ako ľahko ubrániteľný polostrov, ideálna klíma, bohatá a štedrá príroda či možnosť kontroly nad Bosporom.

Historické názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

Na mieste Istanbulu stávala pôvodne grécka osada Byzantion, založená už v 7. stor. pred Kr. Roku 324 založil a 11. mája roku 330 rímsky cisár Konštantín Veľký slávnostne otvoril prebudované mesto a premenoval ho na Konštantínopol, t. j. Konštantínovo mesto. Konštantínopol sa popri Ríme stal hlavným mestom Rímskej ríše. Slovania prakticky odpočiatku používali varianty názvu Carihrad (teda C(is)árovo mesto), pretože sa vyskytuje už v Nestorovej kronike. V roku 1930 dostalo mesto oficiálne názov Istanbul; tento názov sa však neoficiálne používal už dávno predtým.

Podrobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálne názvy[upraviť | upraviť zdroj]

  • pôvodne asi: Lygos
  • najneskôr od konca 7. stor. pred Kr. do 324 po Kr.:
    • starogr. Byzantion; neskorší lat. ekvivalent: Byzantium; neskoršie slovenské ekvivalenty aj Byzancia [2], Byzancion, Byzanción či zriedkavo Byzant
    • v 3. stor. po Kr. prechodne: lat. Augusta Antonina
  • 324 po Kr. - 1453/1930:
    • lat. Constantinopolis; starogr. Kónstantinoupolis resp. v inom prepise Kónstantinúpolis; neskoršie slovenské ekvivalenty: podľa PSP Konštantínopol a Carihrad (slovanský variant slova Carihrad je doložený už v Nestorovej kronike[3]), v rozpore s PSP: Konštantinopol [2], Konštantinopolis, Konštantínopolis, zastarano aj Konstantinopolis [4] či Konstantinopol ; do 7. stor. bola úradným jazykom latinčina, potom gréčtina; tvar Constantinopolis (a pod.) je nepriamo a na minciach doložený od cca. 324 po Kr.[5], priamo až od 5. stor.
    • spočiatku (t.j. najmä v 4. stor.) sa mesto volalo aj lat. Constantinopolis nova Roma, lat. Constantinopolis altera Roma [6], lat. nova Roma[7], starogr. é Nea, deutera Rómé ("Nový, druhý Rím"), starogr. Deutera Rómé [8] ("Druhý Rím"), starogr. eóa Rómé ("Východný Rím"), starogr. Byzantias Rómé ("Byzantský Rím"), lat. Roma Constantinopolitana, starogr. (/lat.?) Alma Róma
  • 1453 - 1930:
    • v osmanskej turečtine Kostantíníje alebo Kustantíníje; ekvivalent v spisovnej arabčine: Al-Kustantíníja; starogr., lat. a slovenské ekvivalenty ako v predchádzajúcom bode; novogr. ekvivalent Konstantinupoli
    • od konca 17. do konca 18. storočia prechodne prevažoval oficiálny názov Islambol alebo Islambul
    • občas sa vyskytoval ako oficiálny tvar İstanbul
  • od 1930: po turecky İstanbul; slovenský ekvivalent Istanbul

Významné neoficiálne názvy[upraviť | upraviť zdroj]

  • od raného stredoveku: starogr. hé Polis, novogr. i Poli
  • od vrcholného stredoveku: v turečtine İstanbul, Stanbul, Stambul, zriedkavejšie Stanbulin, Bulin; tvar Stambul v 19. stor. v európskych textoch v užšom zmysle niekedy znamenal len historické jadro mesta
  • od roku 1453: v turečtine Islambol, Islambul
  • v 19. stor.: v turečtine Istanbol, Istambol, Stambol [9]
Panoramatická fotografia mesta Istanbul
Panoramatická fotografia mesta Istanbul

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Istanbulu


Najneskôr v 7. stor. pred Kr. (podľa tradície v roku 667 pred Kr.) bolo na území jadra dnešného mesta založené grécke mesto Byzantion. Toto sa v 1. stor. po Kr. stalo súčasťou Rímskej ríše. Za vlády cisára Septima Severa bolo mesto zbúrané a znovu postavené.

V rokoch 324 až 330 mesto prebudoval rímsky cisár Konštantín Veľký. Mesto dostalo nový názov Konštantínopol (resp. u Slovanov Carihrad) a stalo sa hlavným mestom Východorímskej resp. Byzantskej ríše. Konštantínopol sa stal aj významným cirkevným a kultúrnym centrom. Sídlil tu carihradský patriarcha. V roku 425 tu bola založená vysoká škola. Vrcholné obdobie rozkvetu mesto zažilo za Justiniána v 6. storočí. Za povstania Niká (532) značná časť mesta zhorela. Vrcholom stavebnej činnosti za Justiniána je chrám Hagia Sofia. V roku 542 postihol mesto mor, zomrelo 30 000 obyvateľov. Od 7. storočia nastal úpadok mesta v dôsledku neustálych vojen s Peržanmi, Arabmi, Slovanmi a Pečenehmi.

V 13. storočí bol Konštantínopol hlavným mestom krátky čas existujúceho Latinského cisárstva, po jeho zániku bolo opäť hlavným mestom Byzantskej ríše. Za vlády Palaiologovcov (koniec 13. stor. - zač. 14. stor.) nastalo krátke obdobie rozmachu mesta, ale potom sa už mesto vyľudňovalo a pustlo.

V roku 1453 mesto tri dni plienili a dobyli Osmanskí Turci, čím Byzantská ríša zanikla. V rokoch 1453 až 1923 bolo mesto hlavným mestom Osmanskej ríše a sídlom sultána. V roku 1930 bolo mesto premenované na Istanbul.

Tradičná kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra Istanbulu poznačila celé moderné Grécko. Mnoho moderných gréckych vzdelancov pochádzalo odtiaľto. Od stredoveku tu vznikali grécke tradičné tance a ľudové piesne, ktoré sú dnes súčasťou gréckeho a tureckého folklóru. Konštantínopolskí mäsiari vymysleli v byzantských dobách populárny orientálny tanec Chasapiko, ktorý sa tancuje aj v Grécku, aj v Turecku. Kultúra oboch národov v meste sa tak počas sultanátu úplne zjednotila. V 19. a 20. stor. sa v Konštantinopole otvorili kaviarne s tradičnou hudbou v ktorých tancovali grécke brušné tanečnice a muži fajčili vodné fajky. Na uliciach sa konali rôzne trhy a všade sa ligotali byzantské kupoly. O jednotnosti Gréckej a Tureckej kultúry máme dôkazy v podobe gréckych ľudových piesní z Malej Ázie, v ktorých sem tam zaznie nejaké to turecké slovo, alebo veta (napr. časté sú áman, yavrum či seviórum). Počas sviatkov muži aj ženy tancovali a spoločne spievali na námestiach. Takéto slávnosti mali tradíciu od byzantských čias. O jednej takejto ľudovej veselici nám zanechal správu aj filozof Michail Pselos, keď napísal, že ľud po zvrhnutí krutého tyrana, cisára Michala IV. vyšiel do ulíc pozrieť sa na jeho oslepenie a pritom všetci tancovali a vymýšlali nové piesne. Zároveň nám dáva správu o vzniku gréckeho folklóru. Kultúra Konštantínopola sa v stredoveku veľmi odlišovala od Európskej kultúry, ktorá hlásala asketický život. Byzantská kultúra sa v ponímaní náboženstva a svetskej existencie veľmi podobala modernej dobe. Popri náboženstve sa tu pestovala veľkolepá antická kultúra obohatená o orientálne prvky. Toto bola klasická byzantská kultúra mesta. Veľkomestskú kultúru rozšírili konštantínopolskí a Maloázijskí Gréci aj v materskom Grécku, počas spomínanej výmeny obyvateľstva začiatkom 20. stor. Dnes tu môžeme ešte stále vidieť podobný spôsob života, ktorý teraz prezentujú predovšetkým Turci. O krásach mesta sa spieva aj v piesni Konštantínopolských Grékov Eche jia Panajia, ktorá ospevuje mestské časti Yedikule, Galátu a Arápiu a vyzdvihuje kvalitu miestneho vína a krásu miestnych dievčat.

Ukážka tradičnej gréckej ľudovej hudby z Konštantínopolu – pieseň Eche jia Panaja

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Modrá mešita (Istanbul) Modrá mešita alebo tiež nazývaná mešita sultána Ahmeda I..Mešita bola postavená za Ahmedovej vlády v rokoch 1609 až 1615. Pomenovanie modrá mešita je odvodené z bohatej výzdoby interiéru mešity modrými štvorcovými obkladačkami. Modrá mešita je jednou z najznámejších a najnavštevovanejších pamiatok Istanbulu.

Topkapi je rozsiahly palácový komplex v centre Istanbulu, ktorý bol vyše 380 rokov oficiálnou rezidenciou sultánov Osmanskej ríše. Stavba komplexu započala roku 1453 a dokončená bola roku 1465.Posledným sultánom, ktorý obýval palác Topkapi bol sultán Mahmúd II (do 1839 roku). Jeho nasledovník sultán Abdülmecid I. preniesol svoje sídlo do nového paláca Dolmabahçe a Topkapi odvtedy prestalo byť oficiálnou rezidenciou sultánov. Jedna z najznámejších pamiatok Istanbulu.

Galatská veža.

Ekumenické koncily[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ekumenický koncil

Význam Konštantínopola ďaleko presahoval hranice Byzantskej ríše, mesto sa stalo štyrikrát miestom zasadania ekumenických koncilov. Dnes tu sídli Grécky patriarcha pre anatólskych kresťanov, hoci je otázka kresťanstva v krajine stále dosť napätá.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Istanbul má dve medzinárodné letiská: Väčšie je Medzinárodné letisko Istanbul Atatürk, ktoré sa nachádza v štvrti Yeşilköy na Európskej strane, asi 24 kilometrov (15 míľ) západne od centra mesta. Keď bolo vybudované, stálo na západnom konci mesta, ale teraz ho mesto úplne obklopuje.

Menšie je Medzinárodné letisko Istanbul Sabiha Gökçen, nachádzajúce sa v štvrti Kurtköy na ázijskej strane, blízko okruhu Istanbul Park GP Racing. Je situované maximálne 20 kilometrov (12 míľ) východne od ázijskej strany a 45 kilometrov (28 míľ) východne od Európskeho mestského centra.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Európa
Ázia
Amerika
Afrika

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]