Byzantion
Byzantion (po latinsky Byzantium) bola grécka megarská kolónia (osada) založená podľa tradície v roku 657 pred Kr. na európskej časti Bosporu (prielivu medzi Čiernym a Marmarským morom. Pomenovanie dostalo podľa legendárneho zakladateľa a vodcu kolonistov Byzanta (nom. Byzas).
Obsah |
[upraviť] Dejiny
Byzantion kontrolovalo námornú cestu medzi Egejským a Čiernym morom, odkiaľ predovšetkým Aténčania dovážali asi 1/3 svojej spotreby obilia. V čase grécko-perzských vojen ho ovládli Peržania, po skončení vojen sa Byzantion stalo opäť nezávislým. Bolo členom aténskeho námorného spolku. Počas peloponézskej vojny ho nakrátko ovládli Sparťania.
Byzantion si uchovalo svoju nezávislosť aj počas vlády Filipa II. a Alexandra Veľkého, hoci ho Filip II. v roku 340 pred Kr. neúspešne obliehal. Keď v roku 196 pred Kr. rímsky veliteľ Titus Quinctius Flamininus vyhlásil slobodu gréckych štátov, Byzantion malo postavenie slobodného spojeneckého mesta - civitas libera et foederata.
Cisár Vespasianus začlenil Byzantion do Rímskej ríše. Počas občianskej vojny medzi budúcim cisárom Septimiom Severom a Pesceniom Nigrom bolo mesto veľmi poškodené, ale opäť obnovené. Už Septimius Severus pomýšľal na to, že s mesta urobí cisársku rezidenciu, pretože ležalo na hraniciach medzi západnou a východnou časťou ríše. Urobil tak až cisár Constantinus (Konštantín Veľký), ktorý v roku 330 urobil z mesta centrum Rímskej ríše a nazval ho svojím menom Konstantinoupolis (Konštantínopol). Konštantín dal v meste vybudovať mnohé chrámy (Hagia Sofia, Chrám všetkých apoštolov), paláce, hipodróm a hradby. Aby urýchlil výstavbu nového sídelného mesta, používal umelecké pamiatky a stavebný materiál z rôznych antických stavieb v Malej Ázii, Grécku a ostatných častí Rímskej ríše.
Vo 4. a 5. storočí patril Konštantínopol k najvýznamnejším mestám Rímskej ríše, resp. po roku 395 po Kr., keď cisár Theodosius rozdelil ríšu na dve časti, stalo sa mesto hlavným mestom Východorímskej ríše a nástupcom Ríma ako Druhý Rím (alebo Nový Rím). Konštantínopol sa stal aj významným cirkevným a kultúrnym centrom. Sídlil tu patriarcha, pokladaný s patriarchami v Ríme, Antiochii a Alexandrii k najvýznamnejším osobám kresťanstva.
Po zániku Západorímskej ríše sa Konštantínopol stal centrom Východorímskej ríše, pričom si robil nároky aj na územia v Itálii (Ravenna, Sicília). V 6. storočí po Kr. dosiahol Konštantínopol vrchol za vlády cisára Justina a Justiniána I. Útoky Slovanov neboli také silné, ako útoky germánskych kmeňov na Rím, preto Konštantínopol prežil. V roku 1204 dobyli mesto Benátčania, v roku 1453 osmanskí Turci. Mesto bolo premenované na Istanbul.
[upraviť] Pamiatky
Z gréckeho obdobia Byzantia sa nezachovali takmer žiadne pamiatky, pretože grécka osada bola neskôr prekrytá rímskou. Cisár Konštantín dal na mieste gréckej osady postaviť cisársky palác, ktorý v 12. storočí zanikol. Zachovali sa však z neho nádherné mozaiky.
[upraviť] Hagia Sofia
Najvýznamnejšou stavbou z neskorímskeho obdobia je nepochybne Hagia Sofia (Chrám Svätej Múdrosti), ktorá bola síce poškodená zemetrasením, ale neskôr bola opäť prebudovaná.
[upraviť] Hipodróm
V blízkosti Hagie Sofie sa nachádza aj rímsky hipodróm (závodisko pre súťaže konských záprahov), ktorý sa preslávil aj tým, že počas povstania Niká! tu bolo zabitých niekoľko tisíc vzbúrených obyvateľov mesta. Dnes sa na jeho mieste nachádza Námestie At Meydani.
[upraviť] Hradby
Cisár Konštantín dal okolo mesta vybudovať mohutné hradby, ktoré však boli neskôr zbúrané. Z pôvodných hradieb sa zachovala len obranná veža Porta aurea (lat. Zlará brána). Priebeh pôvodných hradieb naznačujú aj ulice súčasného mesta. Nové hradby boli posunuté ďalej na západ a dnes patria k najzachovalejším antickým hradbám.
