Dubaj (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dubaj, Spojené Arabské Emiráty

(UAE)
Zabeel Park.jpg

Vlajka
Flag of Dubai.svg
Mapa
UAE locator map.svg
Súradnice: 25°16′0″S,55°20′0″V
Základné údaje
Mesto: Dubaj
Emirát: Dubajský emirát
Kraj: Arabský polostrov
Sheikh Muhammad bin Rášid Ál Maktúm
Založenie: 1833
Zakladateľ:Maktoum bin Bati bin Souhail
Rozloha: Mesto:1 287,4 km²
Emirát:4 114 km²
Obyvateľstvo(2008): Emirát2 261 995
Mesto:1 679 272
Hustota obyvateľstva:408,18/km²
Časové pásmo (UTC + 4)
Sheikh Zayed Road
Dubajské mrakodrapy

Dubaj (arab. Dubajj) je mesto patriace do federácie siedmich Arabských emirátov. Má 1,6 mil. obyvateľov (2007). Sídlom panovníka (hlavný mestom) je Abú Zabí.

Emirát Dubaj (إمارة دبيّ Imára Dubajj) je emirát na Arabskom polostrove, na pobreží Perzského zálivu. Leží na okraji Arabskej púšte, ktorá siaha od Jemenu až po Irak. V okolí sa nenachádzajú žiadne rieky, hoci mnohí za rieku považujú Dubai Creek, ide však iba o zátoku v rámci Perzského zálivu. Na východnom brehu Dubai Creek-u sa nachádza štvrť Deira, na západnom brehu Burj Dubai, na juhu leží štvrť Al-Aweer. Písomné dokumenty potvrdzujú existenciu mesta najmenej 150 rokov pred formovaním samotných UAE. Dubai sa podieľa politicky, vojensky aj ekonomicky spolu s ďalšími 6 emirátmi, na riadení štátu , aj keď každý z emirátov má aj vlastné zákony. Dubai(Emirát)má druhu najväčšiu populáciu 2,2 milióna obyvateľov, po emiráte Abú Zabí(Hlavné mesto UAE). Práve Dubaj a Abu Zabi disponujú špeciálnym právom veta, pri prejednávaní kritických záležitostí. Momentálny Vládca emirátu je šejk Muhammad bin Rášid Ál Maktúm, ktorý tiež spĺňa funkciu Premiéra a viceprezidenta Spojených Arabských Emirátov

Väčšina prínosov pre Dubai, zaznamenáva obchod, výroba a služby. Prínosy z ropy a zemného plynu prispievajú do rozpočtu menej než 6% o objeme 37 miliard USD (2005). Dubaj však púta celosvetovú pozornosť pre svoje projekty (stavby, športové a rekreačne centra) ale táto pozornosť tiež súvisí s už rozvinutou ekonomikou, založenou zväčša na zahraničnej pracovnej sile.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o Dubaji pochádza ešte z roku 1095, no predpokladá sa, že jeho územie bolo osídlené už dávno predtým, keď sa tu nachádzali obchodné centrá medzi Západom a Východom. Mesto v roku 1580 opísal aj benátsky obchodník s perlami Gasparo Balbi, keď sa zmienil o Dubaji ako o mieste kde pracujú práve Venéti hľadajúci perly. Ďalšie zmienky pochádzajú z roku 1799. V roku 1820 uzavrel dubajský šejk s Britmi Pobrežnu mierovú zmluvu.

V roku 1833 sa dynastia Al Maktoum presťahovali z Abu Dhabí(Zabí) a ich nové pôsobisko sa stal práve Dubaj. Ten prešiel pod britskú ochranu podľa zmluvy v rámci ktorej sa Briti zaviazali chrániť Dubaj pred útokmi Turkov. Dubaj ďalej lákal zahraničných obchodníkov s perlami a neskôr sa v meste vďaka jeho výhodnej polohe začali usídľovať indickí obchodníci. Dubajský obchod s perlami bol vážne narušený počas Prvej svetovej vojny a ešte viac počas Veľkej hospodárskej krízy na konci 20. rokov. Nové obdobie v dejinách Dubaja nastalo po Druhej svetovej vojne, keď sa Dubaj pripojil ku Kataru. Dubaj zažil v tomto čase veľký rozvoj, keď boli objavené ložiská ropy. Do mesta sa prisťahovali indickí a pakistanskí robotníci a medzi rokmi 19681975 narástol počet obyvateľov o 300%. V roku 1971 sa Dubaj stal súčasťou Spojených arabských emirátov a dôležitosť mesta ešte posilnili libanonskí utečenci a zriadenie zóny voľného obchodu v prístave Jebel Ali. Pre Dubaj bola pomerne veľkým plusom aj vojna v zálive v roku 1990, keďže sem stiahli svoje finančné aktivity firmy z Kuvajtu a neskôr aj z Bahrajnu. Po roku 2000 sa z Dubaja začalo stávať najrýchlejšie rastúce mesto sveta. Symbolom nových zmien sa stala stavba hotela Burdž al-Arab.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hrubý domáci produkt HDP dosiahol v roku 2005 výšku 37 miliárd USD. Celá ekonomika Dubaja bola postavená na ropnom priemysle, len že príjmy práve z takéhoto priemyslu dosahujú podiel menej ako 6%, čo značí že do štátneho rozpočtu prispievajú hlavne iné odvetia hospodárstva. Avšak, napriek tomu Dubaj produkuje 240 000 barelov ropy denne, a tiež množstvo zemného plynu, (podiel emirátu v UAE je 2%). Ropné rezervy Dubaja sú už značne zmenšené a celkové vyčerpanie zásob sa odhaduje do 20 rokov. Najziskovejším odvetím hospodárstva pre Dubaj je obchod (16%), entrepôt (15%) a finančné služby. Pre Dubaj sú top re-exportujuce krajiny Irán (790 mil. USD) India (204 mil. USD) a Saudská Arábia (194 mil. USD) Najdôležitejšie krajiny z hľadiska importuJaponsko (1,5 mld. USD), Čína (1,4 mld. USD) a USA (1,4 mld. USD).

So začiatkom ťažby ropy v 60. rokoch 20. storočia začal Dubaj bohatnúť. V 70. a 80. sa stal Dubaj dôležitou obchodnou cestou z čoho profituje dodnes entrepôt. S ťažbou ropy do krajiny prichádzali nové bankové a finančné inštitúcie. Do roku 1990 sa v Dubaji voľne obchodovalo so zlatom. Začali sa vytvárať miesta voľného obchodu, ako je Jebel Ali, Palm Islands, Sheikh Road a iné miesta.

Jebel Ali je prístav v Dubaji, postavený v 70. rokoch, a je to najväčší prístav vybudovaný človekom a 8. najdôležitejší čo sa týka nákladnej dopravy. Bolo postavené medzinárodné letisko (ktoré podlieha značnej inovácii (2008)).

Aj v Dubaji sa enormne rozvíja priemysel, a odvetia ako IT technológie, ale dôraz sa kladie na finančné služby finančné operácie na Burze, atď. Do krajiny prišli svetové firmy ako EMC Corporation, Oracle Corporation, Microsoft, a IBM, a svetové média ako MBC, CNN, Reuters and AP. Vytvárajú sa tu priemyselné parky, zaoberajúce sa vedou, výskumom a výrobou.

Medzi nové priemyselné parky patria:

  • Dubiotech, park venovaný výskumu a inovácia v biotechnológii
  • Techno Park, park orientovaný na výrobu vysokej technológie s viac ako 23 km²
  • Dubai Silicon Oasis zaoberajúca sa elektrotechnikou.
  • Dubai Industrial city, obrovský priemyselný park zameraný na produkciu kovov, ťažba, petrochémiu, farmáciu, výrobu potravín, v neposlednom rade je tu zastúpený strojársky priemysel, atď...

Dubai Financial Market (DFM) finančný trh bol zavedený v roku 2000, ako sekundárna inštitúcia zaoberajúca sa obchodom, cennými papiermi v Dubaji. Pre enormnú vzrastajúcu ekonomiku, už v prvom kvartáli 2006 celkový obchodný obrat dosiahol 400 miliárd akcií, premenené v 95 miliárd USD. Veľké projekty viedli k budovaniu mrakodrapov, v ktorých sídlia svetové korporácie, či spoločnosti patriace Emirátom ako Emirates Towers, Burdž Chalífa a iné.

Krajina sa však v posledných rokoch začala orientovať na turizmus a medzinárodný obchod. Pre ilustráciu, v roku 2009 sa v Dubaji stavia niekoľko stoviek mrakodrapov. K tomu treba ešte pripočítať tri ostrovné komplexy v tvare obrovských pálm a jeden v tvare zemegule. Vyťaženosť hotelov je priemerne vyše 80%. Medzi najznámejšie projekty patria Palm Islands, najdrahší hotel na svete Burj Al Arab. Ostrovy vytvárajúci mapu sveta, tiež Dubai Marina a iné.

Klimatické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Graf počasia pre Dubaj
J F M A M J J A S O N D
 
 
15.6
 
24
14
 
 
25
 
25
15
 
 
21
 
28
18
 
 
7
 
33
21
 
 
0.3
 
38
25
 
 
0.4
 
40
27
 
 
0.8
 
41
30
 
 
0
 
41
30
 
 
0
 
39
28
 
 
1.2
 
35
24
 
 
2.7
 
31
20
 
 
14.9
 
26
16
teploty v °C
zrážky v mm

Dubaj má horúce klimatické podmienky, Niektoré mesiace presahujú s priemernou teplotou aj 40 °C. Zrážky sa vyskytujú sporadickejšie len okolo 150mm za rok. Zrážky sa väčšinou vyskytujú v mesiacoch Január, Február a Marec. Vlhkosť v zimných mesiacoch je 60%

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1998, 17% populácie boli rodení obyvatelia Emirátov, zvyšok tvorili cudzinci. 51% Dubajčanov pochádza z Indie, 16% z Pakistanu, 9% z Bangladéša, 3% z Filipín a 3% boli definovaní ako „západniari“. Cudzinci tu žijú s pracovným povolením, bez ktorého musia Dubaj do 30 dní opustiť. Aj preto je tu takmer nulová nezamestnanosť. Kriminalita je tiež veľmi nízka. V poslednom čase však vyvolali širokú medzinárodnú reakciu správy o porušovaní ľudských práv robotníkov. V Dubaji sa začalo s ťažbou ropy roku 1966. Dovtedy žil prevažne z obchodu, najmä so zlatom a perlami. Už roku 1930 bol Dubaj najväčším obchodným mestom v Perzskom zálive.

Turistický ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Dubaj samotný má iba 15 kilometrov pláži. Po dostavbe ostrovných komplexov ich však bude až 1 500 km. Najväčším projektom je Dubailand – svet zábavy v púšti, skladajúci sa z lyžiarskych svahov, pretekárskeho motoristického okruhu, ekoparku a najväčšieho nákupného centra na svete. Pravdepodobne najcharakteristickejším symbolom dnešného Dubaja je luxusný 321 metrov vysoký sedem hviezdičkový hotel Burdž al-Arab ("Veža Arabov"), postavený roku 1999, v tvare plachetnice. Jeho interiér je plný zlata, mramoru. Pobyt stojí od 2000€ do 8300€ za noc.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]