Rijeka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 45°19′S 14°25′V / 45.317°S 14.417°V / 45.317; 14.417
Rijeka
tal. Fiume, slovin. Reka, nem. Sankt Veit am Flaum
mesto
Rijeka-view-2.jpg
Pohľad na mesto
Pôvod názvu: z lat. Tarsatica
Štát Chorvátsko Chorvátsko
Región Prímorsko-gorskokotarská župa
Súradnice 45°19′S 14°25′V / 45.317°S 14.417°V / 45.317; 14.417
Najvyšší bod 499
Najnižší bod 0
Rozloha 44 km² (4 400 ha)
 - okresu 788 km² (78 800 ha)
Obyvateľstvo 128 735 (2011)
 - okresu 213 842
Hustota 2 925,8 obyv./km²
Vznik starovek
Primátor Željko Lambaša
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 51000
Telefónna predvoľba (+385) 051
EČV RI
Poloha mesta v Chorvátsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Chorvátsku
Wikimedia Commons: Rijeka
Webová stránka: www.Rijeka.hr

Rijeka (tal. Fiume, slovin. Reka, nem. Sankt Veit am Flaum, lat. Tarsatica, friul. Sant Vît di Flum alebo Flum dal Cjarnâr) je chorvátske prístavné mesto na brehu Jadranského mora. Je to tretie najväčšie mesto krajiny, žije tu 155 000 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

HNK Ivana pl. Zajca

V čase Rímskej ríše tu bola liburnská osada, od 7. storočia je mesto osídlené Slovanmi. V stredoveku jej vládli aquilejskí patriarchovia, od 13. storočia získala titul mesta. Roku 1471 sa stala majetkom Habsburgovcov, v ktorých područí zostala ďalších 300 rokov. Až v 18. storočí, v roku 1717 bola vyhlásená za slobodný prístav. V rokoch 18081814 ju držali Francúzi, potom bola vrátená Rakúsku a od roku 1822 spadala pod Uhorsko. Po páde Rakúsko - Uhorska v roku 1918 sa väčšina obyvateľov priklonila k pripojeniu k Taliansku, čomu bolo vyhovené. V medzivojnovom období bola tak Rijeka rozdelená medzi Juhosláviu a Taliansko, od roku 1947 bola už celá juhoslovanská.

Charakter mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rijeka je jedným z najdôležitejších chorvátských prístavov - lode sa tu aj vyrábajú, a turistické letovisko - navštevované sú tak barokové, ako aj rímske pamiatky, a takisto pobrežie mora. Sú tu aj divadlá, univerzita (1973), galérie a múzeá.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]