Jalta
| Jalta | |||
| mesto | |||
|
Pohľad na Jaltu z mora
|
|||
|
|||
| Oficiálny názov: Ялтa, Yalta | |||
| Štát | |||
|---|---|---|---|
| Región | Krym | ||
| Nadmorská výška | 40 m n. m. | ||
| Súradnice | |||
| Rozloha | 28,29 km² (2 829 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 79 400 (2007) | ||
| Hustota | 2 806 obyv./km² | ||
| Primátor | Sergij Brajko | ||
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 98600 — 98639 | ||
| Telefónna prevoľba | +380-654 | ||
|
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
|
|||
|
Poloha mesta v rámci polostrova Krym
|
|||
| Webová stránka: jalita.com | |||
Jalta (ukrajinsky a rusky Ялта, krymskotatársky Yalta, arménsky Յալտա) je prímorské letovisko na severnom pobreží Čierneho mora a na južnom pobreží polostrova Krym na Ukrajine. Mesto sa nachádza na mieste starej gréckej kolónie založenej gréckymi námorníkmi, jednej z mnohých krymských zátok obklopené Krymskými vrchmi.
V meste je stredomorské podnebie, takže mesto je obklopené početnými vinicami a ovocnými sadmi v jeho okolí. Na severozápad od mesta sa nachádza najvyšší vrch Krymu - Roman-Koš (1 545 m).
Obsah |
Zloženie obyvateľstva [upraviť]
Podľa sčítania ľudu v roku 2007, v meste bývalo 79 400 obyvateľov. Podľa etnika v meste žije až 48,3% Rusov; 25,7% Ukrajincov; 21% krymských Tatárov; 2% Bielorusov a iné etnické skupiny.
Dejiny [upraviť]
Mesto sa prvý krát spomína v 12. storočí ako prístav a rybárska osada. V 14. storočí sa stala súčasťou siete Janovských obchodných kolónií. Na konci 15. storočia bolo toto územie obsadené Osmanskou ríšou a stalo sa súčasťou Krymského chanátu. V roku 1783 sa mesto pripojilo k Ruskej ríši. V Livadijskom paláci na južnom predmestí Jalty sa počas II. svetovej vojny konala Jaltská konferencia zástupcov ZSSR, Spojeného kráľovstva a USA. Medzi najkrajšie architektonické pamiatky mesta patrí Chrám svätého Alexandra Nevského (Jalta).
Doprava [upraviť]
Do mesta nevedie žiadna železnica; najbližšia stanica je v Simferopoli. S Aluštou a Simferopoľom je Jalta spojená najdlhšou trolejbusovou traťou na svete.
Partnerské mestá [upraviť]
Baden-Baden, Nemecko
Batumi, Gruzínsko
Galaţi, Rumunsko
Margate, Spojené kráľovstvo
Nice, Francúzsko
Pozzuoli, Taliansko
Rijeka, Chorvátsko
Santa Barbara, USA
Sanya, Čína
Ulan-Ude, Rusko
Galéria [upraviť]
Iné projekty [upraviť]