Jalta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 44°30′15″S 34°09′23″V / 44.504167°S 34.156389°V / 44.504167; 34.156389
Jalta
mesto
Jalta hafen.jpg
Pohľad na Jaltu z mora
Flag of Yalta.png
Vlajka
Gerb Yalty.jpg
Erb
Oficiálny názov: Ялтa, Yalta
Štát Ukrajina Ukrajina
Región Krym
Nadmorská výška 40 m n. m.
Súradnice 44°30′15″S 34°09′23″V / 44.504167°S 34.156389°V / 44.504167; 34.156389
Rozloha 28,29 km² (2 829 ha)
Obyvateľstvo 79 400 (2007)
Hustota 2 806 obyv./km²
Primátor Sergij Brajko
Časové pásmo MSK (UTC+4)
PSČ 298600 – 298639[1]
Telefónna prevoľba +7-865[1]
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Poloha mesta v rámci polostrova Krym
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci polostrova Krym
Webová stránka: www.yalta-gs.gov.ua

Jalta (ukrajinsky a rusky Ялта, krymskotatársky Yalta, arménsky Յալտա) je prímorské letovisko na severnom pobreží Čierneho mora a na južnom pobreží polostrova Krym na Ukrajine. Mesto sa nachádza na mieste starej gréckej kolónie založenej gréckymi námorníkmi, jednej z mnohých krymských zátok obklopené Krymskými vrchmi.

V meste je stredomorské podnebie, takže mesto je obklopené početnými vinicami a ovocnými sadmi v jeho okolí. Na severozápad od mesta sa nachádza najvyšší vrch Krymu – Roman-Koš (1 545 m).

Zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania ľudu v roku 2007, v meste bývalo 79 400 obyvateľov. Podľa etnika v meste žije až 48,3 % Rusov; 25,7 % Ukrajincov; 21 % krymských Tatárov; 2 % Bielorusov a iné etnické skupiny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa prvýkrát spomína v 12. storočí ako prístav a rybárska osada. V 14. storočí sa stala súčasťou siete Janovských obchodných kolónií. Na konci 15. storočia bolo toto územie obsadené Osmanskou ríšou a stalo sa súčasťou Krymského chanátu. V roku 1783 sa mesto pripojilo k Ruskej ríši. V Livadijskom paláci na južnom predmestí Jalty sa počas II. svetovej vojny konala Jaltská konferencia zástupcov ZSSR, Spojeného kráľovstva a USA. Medzi najkrajšie architektonické pamiatky mesta patrí Chrám svätého Alexandra Nevského (Jalta).

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Do mesta nevedie žiadna železnica; najbližšia stanica je v Simferopoli. S Aluštou a Simferopoľom je Jalta spojená najdlhšou trolejbusovou traťou na svete.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]