Trója

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 39°57′27″S 26°14′20″V / 39.95750°S 26.23889°V / 39.95750; 26.23889
Trója
(Truva)
archeologická lokalita
Troy walls and landscape 2.jpg
Štát Turecko Turecko
Región Marmara
Okres Çanakkale
Súradnice 39°57′27″S 26°14′20″V / 39.95750°S 26.23889°V / 39.95750; 26.23889
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Archaeological Site of Troy
Rok 1988 (#12)
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá iii, iv, vi
Poloha Tróje v rámci Turecka
Red pog.svg
Poloha Tróje v rámci Turecka
Poloha lokality
Poloha lokality
Wikimedia Commons: Troy
Svetové dedičstvo UNESCO

Trója (u Homéra Ílios alebo Ílion, v rímskej dobe Ilium, dnes pahorok Hissarlik pri Canakkale) v Turecku v západnej Malej Ázii je významné archeologické nálezisko a historické osídlenie od roku 3000 pred Kr. do čias rímskeho cisárstva, ktoré Homér spomína v Iliade a Odysei v súvislosti s Trójskou vojnou. Presne určiť jej polohu, ba dokonca uspokojivo dokázať jej existenciu, sa podarilo až na konci 19. storočia.

Legenda[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa gréckej mytológie Tróju založil Dardanov vnuk Trós a jeho syn Ilos. Bohovia Apolón a Poseidón vybudovali Ilovmu synovi Laomedontovi mestské hradby, neskôr mesto vraj zbúral Herakles a potom bolo znova postavené.

Priamos, syn Laomedontov, bol posledný trójsky kráľ. Jeho syn Paris vyvolal únosom spartskej Heleny trójsku vojnu, v rámci ktorej sa Gréci Tróje zmocnili vďaka ľsti s trójskym koňom v desiatom roku vojny.

Realita[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecký archeológ Heinrich Schliemann objavil 7 základných vrstiev, ktoré ďalší nemecký archeológ, Wilhelm Dörpfeld, rozšíril na dolu uvedených 9 základných vrstiev a americký archeológ Carl William Blegen rozčlenil na 46 fáz:

Vrstvy I – VII (3000 pred Kr. – 1000 pred Kr.) zodpovedajú anatolskej bronzovej dobe:

  • V rokoch 3000 – 2500 pred Kr. (10 stavebných fáz) tu stála osada opevnená silnými múrmi s domami z nepálených tehál. Našli sa medené a kostené ihlice, šidlá a pod., schematizované idoly z kameňa a hliny, kamenná industria a ručne robená keramika. Osadu zničil požiar.
  • V rokoch 2500 – 2200 pred Kr. (8 stavebných fáz) tu existoval palác – veľký opevnený areál kniežaťa s vežami, vstupnými bránami a pod. Hradbový múr bol miestami až 10 m široký a 10 m vysoký. Posledné sídlisko z tohto obdobia zničil veľký požiar. Sála veľkého palácového magara (typ budovy) mala na toto obdobie značné rozmery (20 x 10 m). Často sa vyskytujú najmä pohára s dvoma veľkými protiľahlými uchami (tzv. depas amfikypellon) a antropomorfné nádoby. Používa sa už aj hrnčiarsky kruh. Našli sa medené, strieborné a zlaté výrobky. Práve z tohto obdobia Schliemann vykopal niekoľko pokladov, napr. poklad, ktorý mylne považoval za Priamov poklad.
  • V rokoch 2200 – 2050 pred Kr. tu stála neopevnená dedina
  • V rokoch 2050 – 1910 pred Kr. (5 stavebných fáz) je tu naďalej dedina a prvý raz sa objavujú kupolovito zaklenuté pece
  • V rokoch 1900 – 1800 pred Kr. (4 stavebné fázy) takisto pokračuje predošlé osídlenie, zaberá však väčšiu plochu
  • V rokoch 1800 – 1300 pred Kr. (8 stavebných fáz) došlo k zmene. Stál tu hrad-mesto. Na najvyššom bode stál palác. Uprostred tohto obdobia sa zjavujú importy mykénskej keramiky. Niekedy pred rokom 1300 pred Kr. hrad-mesto padol za obeť zemetraseniu, ktoré časť ľudí prežila, a ktorého východné múry sa zachovali do ďalšej fázy a dodnes.
  • V rokoch 1300 – 1000 pred Kr. existovalo posledné osídlenie bronzovej doby. Fáza z rokov 1300 – 1260 pred Kr. (fáza VIIa) pravdepodobne zodpovedá homérskej Tróji, ktorú rozvrátili Gréci v trójskej vojne opísanej v Iliade. Južná brána zostala hlavnou. V domoch pri mestskom múre slúžiacich ako sklady sa zachovali veľké 1,5 metrové hlinené zásobnice v dlážke, zakryté kamennou platňou. Okolo roku 1260 nasleduje spálená vrstva a potom dve ostro oddelené fázy VIIb1 (1260 – 1190 pred Kr.) a VIIb2 (1190 – 1100 pred Kr.). Vo fáze VIIb2 sa zjavuje zvláštna keramika, ktorá sa pripisuje Trákom, ktorí Tróju zrejme ovládli.

Vrstvy VIII a IX (po roku 1000 pred Kr.) nie sú už špecificky trójske, ale v úplnom súlade s gréckou a rímskou antikou. Vrstva VIII je začiatok železnej doby. V rokoch 700 – 85 pred Kr. tu bola grécka osada Ílion. O tomto gréckom meste na tomto území sú už písomné správy. Trója bola často navštevovaná za Alexandra Veľkého (4. stor. pred Kr.), za jeho nasledovníkov (vznikol tu chrám bohyne Atény). V IX. vrstve grécke mesto v rokoch asi 1 – 500 po Kr. vystriedalo rímske mesto Ilium. Vznikla tu radnica a divadlo. V rímskej dobe homérska tradícia znova ožila preto, lebo podľa povesti sa po zničení Tróje trójske knieža Aineiás s niekoľkými Trójanmi preplavil k brehom italského Latia, kde jeho potomkovia Romulus a Remus založili Rím. Konštantín Veľký zamýšľal pri Tróji založiť hlavné mesto Rímskeho impéria. V čase Byzantskej ríše potom záujem upadol.

Záujem sa obnovil v 18. stor., kedy Tróju už mnohí považovali len za Homérov výmysel.

Objavy[upraviť | upraviť zdroj]

Heinrich Schliemann ako prvý Tróju preskúmal v rokoch 1871 – 1890. Schliemann tu hlavne hľadal Priamov poklad (preto aj poklad, ktorý našiel tak nazval) a na okolí hroby Achilla a Patrokla. Nemeckého obchodníka Heinricha Schliemanna povesť o Tróji nadchla už v detstve. Keď neskôr zbohatol, obetoval svoj majetok na hľadanie zmiznutého mesta. Z historických prameňov vedel, že v staroveku jestvovalo akési ľudské sídlo, ktoré sa volalo Trója, ale po roku 355 po Kr. sa tento názov už v nijakých ďalších záznamoch neobjavuje. Na mieste prvých vykopávok v Turecku nenašiel Schliemann po Tróji ani stopu, a tak sa rozhodol preskúmať pahorok Hissarlik niekoľko kilometrov od pobrežia, ku ktorému sa viazali miestne povesti. V roku 1871 Schliemann so svojou mladou manželkou a skupinou asi sto miestnych robotníkov začal s vykopávkami. Pokračoval v nich takmer dvadsať rokov, až do svojej smrti. Schliemann bol síce nadšený, ale predsa len amatérsky archeológ. Pri výkopových prácach nevedomky zničil doklady, ktoré sa mali starostlivo vytriediť. Navyše odviezol z náleziska rôzne predmety bez toho, aby zabezpečil dokumentáciu o tom, kde boli objavené. Napriek tomu odkryl niekoľko starovekých opevnení a tiež veľa zbraní a kuchynských potrieb. Schliemann, veril tomu, že našiel Tróju. Mnohí historici boli skeptickí, medzi jeho stúpencov patrili naozaj vynikajúci znalci antického staroveku.

Ozajstným skúmaním sa zaoberal W. Dörpfeld (od roku 1882 spolu so Schliemannom a potom po Schliemannovej smrti v rokoch 1893 – 1894). Tento ozajstný odborník spolu so Schliemannom odkryl 9 základných vrstiev. Každá z nich predstavovala nové mesto/dedinu, postavené na troskách predošlého. Jednotlivým fázam pridelili čísla - najstaršej dali názov Trója I - posledné mesto, postavené v rímskom období, nazvali Trója IX (pozri hore). Aj keď bol Schliemann pôvodne presvedčený, že legendárnym mestom , ktoré hľadal, je Trója II, neskôr sa ukázalo, že je ním pravdepodobne Trója VIIa, ktorú do veľkej miery zničil požiar. Podľa nájdených ľudských kostí bádatelia usudzujú, že obyvatelia mesta zomreli násilnou smrťou okolo roku 1260 pred Kr., keď podľa názoru historikov Trója naozaj padla.

No najdôležitejšie boli výskumy americkej univerzity v Cincinnati pod vedením C. W. Blegena z rokov 1932 – 1938, ktorý 9 vrstiev rozčlenil na menších 46 fáz. Americké výskumu boli zverejnené po druhej svetovej vojne.

Najväčšiu zbierku nálezov z Tróje (z pôvodného Schliemannovho daru) vlastnia Štátne múzeá v Berlíne.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]