Heinrich Schliemann

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Heinrich Schliemann
Heinrich Schliemann

Narodenie 6. január 1822
Neubukov
Úmrtie 26. december 1890 (68 rokov)
Neapol

Johan Ludvik Heinrich Julius Schliemann (* 6. január 1822, Neubukov – † 26. december 1890, Neapol) bol nemecký archeológ. Pátral na severozápade Malej Ázie a podľa opisov krajiny v Homérovom epose Ilias (Iliada) našiel legedárne mesto Trója a neskôr aj Mykény.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Bol piatym dieťaťom a druhým synom (prvý zomrel vo veku ôsmich rokov) farára Ernsta Schliemanna a jeho manželky, Luisy Theresy Sophie. Mal štyroch mladších súrodencov. Ako napísal neskôr, Schliemann sám, v tomto období sa zrodil jeho záujem o Tróju a jej hrdinov – vo veku siedmich rokov, dostal od svojho otca ako darček na Vianoce, "Ilustrovanú históriu sveta" od Jerrera, v ktorej najväčší dojem na neho urobil obrázok horiacej Tróje. Následne sa rozhodol, že jedného dňa toto mesto nájde.

Heinrichova matka Luisa Schliemannová zomrela krátko po pôrode deviateho dieťaťa v roku 1831. Otec, ktorý bol vo finančných ťažkostiach, dal mladého Heinricha do opatere svojmu bratovi, pastorovi Antershagena. Heinrich spočiatku študoval na strednej škole v Neustrelitzi, ale keď otcovi došli peniaze na školné, a jeho strýko tiež nechcel platiť, musel pokračovať vo vzdelávaní na mestských školách.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1836, vo veku 14 rokov, bol nútený ísť pracovať. Zamestnal sa ako učeň v obchodoch vo Fürstenbergu a v Hamburgu, kde v roku 1841 nastúpil na loď ako plavčík. Ale loď, na ktorej absolvoval Schliemann svoju prvú plavbu sa potopila a more ho po stroskotaní vyplavilo na pobreží Holandska. Po odchode z nemocnice, sa Schliemann rozhodol zostať v Holandsku. Zamestnal sa ako účtovník a neskôr ako úradník v Amsterdamskej obchodnej spoločnosti, a svoj voľný čas venoval štúdiu cudzích jazykov. V roku 1846 ho spoločnosť ako znalca ruského jazyka, poslala na služobnú cestu do Ruska, kde uzavrel rad výhodných zmlúv a preto bol spoločnosťou povýšený na prokuristu. Po krátkom čase mal dostatok peňazí, aby opustil spoločnosť a podnikal samostatne. V Rusku a neskôr v USA, kde viedol banku v Sacramente v Kalifornii zarobil obrovské peniaze a stal sa jedným z najbohatších ľudí na svete.

Schhliemannov dom vo Fürstenbergu, žil tam v rokoch 1836 až 1841.

Už bohatý, sa rozhodol nájsť svoju priateľku z detstva Minnu Meinckeovú s ktorou sa zasnúbil v lete v roku 1831 a po šestnástich rokoch, keď sa stretli len na Veľký piatok 1836, požiadať ju o ruku. Keď ju našiel dozvedel sa, že Minna sa v roku 1847 vydala. Po návrate z Ameriky do Ruska, sa 12. októbra v roku 1852 oženil s Jekaterinou Petrovnou Lyšinovou (Rus. Екатерина Петровна Лыжина), dcérou právnika. Manželom sa narodili tri deti, ale ich vzťah nebol šťastný. Jekaterina s obľubou často vyhlasovala, že jej manžel je despota a tyran [1].

Realizácia snov[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1864 bol Schliemann na vrchole svojej kariéry a rozhodol sa realizovať svoje sny. Osvedčení zástupcovia, vyškolení v jeho škole sa ujali v Schliemanovom mene vedenia firiem v Petrohrade a v Moskve a on sa vydal na cestu okolo sveta, ktorá trvala dva roky. Počas tejto doby navštívil Egypt, Veľké Sundy, Čínu, Japonsko, Kubu, Mexiko, Severnú Ameriku a Strednú Ameriku a potom sa usadil v Paríži. V rokoch 18661870, študoval v Paríži na univerzite Sorbonna literatúru a cudzie jazyky. V roku 1868 po prvýkrát odišiel do Grécka – navštívil Peloponéz, Ithaku a aj oblasť Tróje. Z jeho cestopisných denníkov sa po ceste zrodí kniha Ithaka, Peloponéz a Trója a to tak rýchlo ako všetko, čo Schliemann zoberie do rúk.

Rok 1869 je rokom rozvodu s jeho prvou manželkou a rokom, keď sa oženil v Grécku so Sofiou Engastroménosovou. (Gr. Σοφία Εγκαστρωμένου 1852 – 1932), ktorá od tej doby sprevádzala svojho manžela na všetkých expedíciách.

Trója[upraviť | upraviť zdroj]

takzvaná Agamemnonová maska, ktorá bola objavená Schliemannom v Mykénach

V roku 1870 Schliemannovci odišli na severozápad Malej Ázie. Prieskum kopca pri obci Bunarbashi, ktorý bol predtým považovaný za miesto, kde bola Trója, Schliemanna potvrdila vo viere, že táto lokalita nebola správna. Prehľadávanie a bádanie v tejto oblasti s knihou Ilady od Homéra v ruke, ho nakoniec privedie na miesto, kde pred ním pred siedmimi rokmi hľadal amatérsky anglický archeológ Frank Calvert na kopec pri obci Hissarlik, ktorého polovicu Angličan vlastnil. Tvar a umiestnenie tohto kopca bolo priamo na mieste starovekej Tróje, kde ho text knihy uvádzal. Schliemann začal vykopávky v roku 1871 a s prestávkami kopal do roku 1873, kedy nastal prielom v hľadaní – objavil ju. Vykopal jej múry pod sutinami, kde si národ za národom budovali svoje obydlia. Trója sa opäť po tisícročiach vynorila na svetlo sveta. Dňa 14. júna 1873 pri múriku Priamovho domu ako ho nazval Schliemann našiel pri vykopávkach Poklad kráľa Priama, ktorý sa stal vyvrcholením jeho hľadania a podľa neho bolo potvrdením umiestnenia Tróje. Tento poklad prepašoval do Grécka a potom, po zaplatení vláde Turecka, požadujúcej návrat nálezov, daroval nálezy do múzea v Berlíne.

Postupom času sa ukázalo, že v skutočnosti tieto nálezy pochádzajú z iného obdobia, než v ktorom žili Helena a Agamemnón, názov tohto nálezu však zostal.

Mykény[upraviť | upraviť zdroj]

Schliemann s Wilhelmom Dörpfeldom pri Levej bráne počas vykopávok v Mykénach

V roku 1874 začal Schliemann vykopávky v Mykénach a odhalil päť dobre vybavených kráľovských hrobkiek s 15. kostrami, o ktorých sa domnieval, že patrili kráľovi Agamemnónovi a jeho spoločníkom. Neskôr sa zistilo, že patrili členom kráľovskej rodiny žijúcej 400 rokov skôr, než bola Trójska vojna. Poklad objavený v Mykénach, vrátane Pokladnice Atrea a Agamemnónovej masky, prekonali dokonca aj nominálnu hodnotu pokladov nájdených Schliemannom v Tróji. Vykopávky v Mykénach pokračovali aj v roku 1876.

V posledných rokoch[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 18781879 Schliemann kopal v Tróji opäť s pomocou nemeckého učenca Rudolfa Virchowa. V roku 1880 odhalili bohato zdobenú pokladnicu Minyasa legendárneho zakladateľa mesta Orchomenos. V roku 1882 sa uskutočnili tretie výkopávky v Tróji. Od tohto roku pri hľadaní za podpory nemeckého architekta a archeológa Wilhelma Dörpfelda. V roku 1884 začal Schliemann vykopávky v Tirynse, kde odkryl ruiny starobylého paláca a zistil, že sú pamiatkou mykénsko-krétskej kultúry. V roku1886 opäť kope v Orchomene, v Tróji na sklonku roku 1890. Odhalí celkom 9 vrstiev – a myslí si, že mesto kráľa Priama sa nachádza v druhej vrstve. V roku 1889 a v roku 1890 zorganizoval dve konferencie, ktorých sa zúčastnili významní učenci. Na týchto konferenciách upozornil na nesmiernosť vykonanej práce uskutočnenej pri Hissarliku.

13. novembra 1890 podstúpil operáciu ucha v meste Halle v Nemecku, a potom odišiel na odporúčanie lekárov do Talianska. Na Vianoce v roku 1890 odpadol v Neapole na námestí Piazza della Santa Carita, kde ho našli v bezvedomí bez dokladov a bez peňazí, oblečeného len v ľahkom kabáte. Schliemann jeden z najslávnejších ľudi sveta umrel nepoznaný nasledujúci deň v nemocnici v Neapole a až neskôr našli vo vrecku jeho kabáta list, ktorý preukázal jeho totožnosť.

Pozostatky Schliemanna boli potom prenesené do Atén. Pohrebu sa zúčastnil aj kráľ a dedič trónu Grécka, diplomatický zbor, členovia gréckej vlády a grécki odborníci všetkých vedeckých inštitúcií. Schliemann bol pochovaný na cintoríne v Aténach, kde mu postavili veľké mauzóleum. Široké vlysy medzi podstavcom a budovou znázorňujú na jednej strane obrovské múry na druhej a tretej strane scény z Iliady a Odysey a na štvrtej Schliemannove vykopávky. Na rímsu nad bustu vpísali Gréci dve slová: ΗΡΩΙ ΣΧΛΙΜΑΝΝΩΙ, Héroovi Schliemanovi.

Mauzóleum Heinricha Schliemanna, Atény

Rodinný život[upraviť | upraviť zdroj]

Schliemann mal celkom 5 detí. Z prvého neúspešného manželstva s Jekaterinou Lyšinonou mal tri deti: syna, Sergeja (1855 – 1941) a dve dcéry: Natáliu (1859 – 1869) a Nadeždu (1861 – 1935). V druhom manželstve so Sofiou Engastroménosovou mali dve deti: dcéru, Andromaché (1871 – 1962) a syna Agamemnóna (1878 – 1954). Toto manželstvo bolo veľmi úspešné. Sofia obdivovala svojho manžela a podporovala ho vo všetkých jeho plánoch, zúčastnila sa osobne na jeho vykopávkach, kde zdieľala s ním všetky útrapy tejto práce.

Schliemann-Polyglot[upraviť | upraviť zdroj]

Socha Heinricha Schliemanna v Schwerine, Nemecko

Heinrich Schliemann bol navyše aj prominentný polyglot samouk. Hovoril plynule anglicky, francúzsky, portugalsky, taliansky, španielsky, rusky, holandsky, latinsky, grécky, starogrécky, poľsky a arabsky. (údajne Schliemann ovládal až 23 jazykov)

Jazykovo sa vzdelával pri pobyte v Holandsku, kde tomu venoval celé dni a mnoho nocí. Veril, že sa naučí jazyk, ak si ho bude opakovať nahlas. Z tohto dôvodu, musel dvakrát zmeniť svoj apartmán na žiadosť nespokojných susedov. Ak chcel mať poslucháča, prenajal za pár frankov mužov, ktorí ho počúvali a hoci tomu nerozumeli, Schliemannovi to nevadilo.

Dôsledky pre vedu[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho závery ukázali, že udalosti, ktoré opísal Homér a Vergilius majú materiálny základ a mohli byť skutočnými historickými udalosťami. Svoju Fortunu, našiel pri obchodovaní v Rusku a v zlate z Kalifornie. Zisky potom z veľkej časti venoval do financovania vykopávok. Na druhej strane, metodika vykopávok vykonávaných ním priniesla veľa nenapraviteľných archeologických chýb a strát. V tej dobe však bola archeológia len v začiatkoch.

Práce[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky vydáva nakladateľstvo v Lipsku:

  • Ithaka, 1869
  • Mykény, 1878
  • Ilios, 1881
  • Troy, 1884
  • Tiryns, 1886

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The women of Heinrich Schliemann [1]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Heinrich Schliemann na poľskej Wikipédii.
  • STOLL, Heinrich. Sen o Tróji. [s.l.] : Tatran, 1979. ISBN 61-972-79. (slovenský jazyk)