Aineias (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Federico Barocci, Útek Aineia z horiacej Tróje, 1598, olej na plátne, Galleria Borghese, Rím

Aineias (iné mená: Aineiás, Aeneas, Eneas; starogr. Αἰνείας – Aineias, lat. Aeneas) bol starogrécky hrdina, syn dardanského kráľa Anchísa a bohyne lásky Afrodity, hrdina trójskej vojny a bájny predok zakladateľov mesta, z ktorého vzišiel Rím, Romula a Rema.

História a legendy ho poznajú ako jedného z najväčších antických heroóv. Než však mohol hrdinskými činmi potvrdiť svoje predurčenie, musel prejsť nejednou ťažkou životnou skúškou.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa božských i ľudských kritérií mal predpoklady stať sa hrdinom, čomu zodpovedal aj jeho bezchybný a urodzený pôvod. Bol synom olymskej bohyne, jeho prapredkom bol sám najvyšší boh Zeus. Jeho prvým pozemským predkom bol Dardanos, zakladateľ rodu, ktorý sa neskôr rozdelil. Jeho mladšia vetva, Ílova, vládla v novozaloženej Tróji a Aineias bol teda potomkom prvých vládcov mesta.

Trójsky hrdina[upraviť | upraviť zdroj]

Patril medzi najudatnejších a najvznešenejších mužov Tróje, z ktorou spojil svoj život a osud. Po Hektorovi, vrchnom veliteľovi trójskych vojsk, bol najstatočnejším a najobetavejším obrancom a fakticky Hektorovým zástupcom. So synom trójskeho kráľa Priama bol spojený i rodinným putom, keď mal za manželku jeho sestru Kreúsu. Svoje vlastnosti naplno prejavil na bojovom poli. Zabil mnoho achájskych bojovníkov. No ani jeho odvaha a statočnosť neuchránili Tróju pred záhubou, ktorú jej prichystali bohovia a osud.

Aineias nesie otca Anchísa, antická váza z r. 520 - 510 pred Kr., Musée du Louvre, Paríž

Ten istý osud, ktorý určil skazu Tróje, určil Aineiovi záchranu. Mal zachovať svoj rod a vládnuť v meste, ktoré mal založiť v ďalekej cudzine. Ako jediný z trójskych veliteľov sa zachránil z horiaceho mesta pričom na vlastných pleciach vyniesol svojho otca Anchísa vedúc za ruku malého syna Askania. Spolu s hŕstkou zachránených druhov sa dostal na pobrežie, odkiaľ v narýchlo postavených lodiach opustili krajinu.

Do Tróje sa už nikdy nevrátil. Niekoľko nasledujúcich rokov sa s druhmi plavil po dnešnom Egejskom, Iónskom a Tyrrhenskom mori a prekonával jednu prekážku za druhou. Prírodné živly a zásahy bohov mu pripravovali neuveriteľné utrpenie. Na Sicílii mu zomrel otec, spolu s druhmi musel preplávať zradnými úžinami Skylla a Charybda, na Kréte sa mnohí jeho druhovia stali obeťou moru, morské prúdy ho zaniesli k Strofandským ostrovom kde žili ohavné Harpyje. Od nich však dostal prvý zreteľnejší náznak o cieli svojej cesty.

Najvýznamnejšou zastávkou na jeho ceste bolo pristátie v Kartágu. Novozaloženému mestu vládla očarujúca fenická princezná Dídó. Afroditiným pričinením sa do Aineia zaľúbila. Priala si, aby si ju Aineias vzal za manželku a vládol spolu s ňou. No osud určil trójskemu hrdinovi inú cestu a tak sa musel s kartáginským ľudom i jeho vládkyňou rozlúčiť. Ohrdnutá a nešťastná Dídó sa od žiaľu prebodla mečom.

Pristátie v Itálii[upraviť | upraviť zdroj]

Po mnohých ďalších útrapách napokon pristál na mieste, kde sa rieka Tiber vlievala do mora. Tunajšia krajina však nebola ľudoprázdna. Obýval ju kmeň Latinov, ktorým vládol kráľ Latinus. Mal jedinú dcéru Laviniu, ktorá sa mala onedlho vydať za Turna, kráľa Rutulov. Osud jej budúcnosť ale zariadil inak. Latinus dostal božské vnuknutie, podľa ktorého mal svoju dcéru vydať za cudzinca, ktorý ho navštívi. Nasledujúci deň prišiel Aineias za kráľom a požiadal ho o povolenie usadiť sa v jeho krajine. Aineias nielenže od kráľa dostal povolenie založiť si mesto, ale Latinus mu vzápätí ponúkol svoju dcéru za ženu. Pretože Lavinia bola očarujúca, Aineias neváhal. Než však mohlo prísť k svadbe, vystúpil so svojimi požiadavkami odmietnutý Turnus. Spor sa mal vyriešiť na bojovom poli.

Dídó a Aineias pri večeri, ilustrácia Vergíliovej Aineidy od neznámeho umelca, 5. stor.

Vypukla vojna, nie nepodobná tej trójskej. Skončila Aineiovým víťazstvom a Turnovou smrťou. Lavinia medzitým čakala na návrat milovaného snúbenca. Po svojom triumfálnom návrate sa Aineias s Laviniou oženil a na jej počesť novozaložené mesto nazval Laviniom. Súčasne spojil svoj ľud s latinským ľudom. Z tohto spojenia vzišiel neskôr rímsky národ, ktorý dostal svoje meno podľa mesta, čo založili neskorší Aineiovi potomkovia Romulus a Remus.

Ešte raz musel svoje práva hájiť so zbraňou. Po štyroch rokoch, kedy v mieri a zhode vládol mestu, pokorení Rutulovia vyvolali nový konflikt. V čase bitky sa však Aineias bez stopy stratil. O jeho náhlom zmiznutí kolujú rôzne verzie. Podľa jednej bol zabitý priamo v boji, podľa inej sa utopil v Tiberi. Najpravdepodobnejšou a legendárne najprijateľnejšou je však verzia, podľa ktorej ho priamo z bojiska vyzdvihla jeho božská matka Afrodita (teraz už Venuša) a preniesla rovno na Olymp. Všetky verzie sa však zhodujú v jednom: stal sa bohom.

V meste potom vládol jeho syn Askanios, ktorý si zmenil meno na Iulus a stal sa zakladateľom slávneho rodu Iuliovcov, od ktorého svoj pôvod odvodzoval Gaius Iulius Caesar a rímski cisári.

Aineias v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Pierre Lepautre, Aineias zachraňuje Anchísa, 1697, mramor, Louvre, Paríž
Asklépios ošetruje raneného Aineia, 1. stor. po Kr., freska z Pompejí, Národné archeologické múzeum, Neapol

Aineias ako významný antický hrdina sa stal predlohou početných umeleckých diel. Prvý raz sa jeho meno objavuje v Homérovej Iliade. Jeho nehynúcu slávu mu však zabezpečil svetoznámy Vergiliov epos Aeneis, kde sú opísané jeho osudy od pádu Tróje po víťazstvo nad Turnom. Jeho osudy sa stali námetom i ďalších literárnych spracovaní, napr.: Stésichora (6. stor. pred Kr.), Quinta Ennia (zač. 2. stor. pred Kr.), rímsky básnik a dramatik Gnaeus Naevius ho spomína vo svojom diele Púnska vojna (3. stor. pred Kr.).

Významné zastúpenie s predlohou tohto hrdinu majú i výtvarné diela. Nepreberné množstvo antických umeleckých pamiatok je toho dôkazom. Existuje niekoľko desiatok gréckych vázových malieb s námetmi s Aineiovho života a jeho skutkov. Najstaršie známe sochárske vyobrazenia Aineia pochádzajú ešte od etruských umelcov (napr. súsošie Aineias s Anchísom zo 6. - 5. stor. pred Kr.). Veľmi známou sa stala freska pochádzajúca z 1. storočia po Kr. z Pompejí, na ktorej božský lekár Asklépios ošetruje ranu zraneného Aineia.

Spoločným menovateľom mnohých Aineiových sochárskych a maliarskych vyobrazení je moment Aineiovho úteku z horiacej Tróje, nesúc na ramenách svojho otca a držiac za ruku syna. Diela, ktorých spoločný názov by mohol znieť Útek z horiacej Tróje vytvorili napr. Federico Barocci, Charles-André van Loo, Gian Lorenzo Bernini a ďalší. So zámernou analógiou na túto udalosť sa môžme stretnúť na freske renesančného umelca Raffaela Požiar v Borgo v Apoštolskom paláci vo Vatikáne.

Viacero umeleckých diel zachytáva Aineia spoločne s Dídó, napr. Nicolas Poussin Aineias a Dídó na poľovačke. Z ďalších diel sú známe napr. Venuša dáva zbrane Aineiovi od Gérarda de Lairesse, Aeneias a Sibyla od Josepha Williama Turnera či súbor leptov českého maliara Václava Hollara. Spomedzi sochárskych diel patrí medzi najznámejšie súsošie Aineias zachraňuje Anchísa a Askania z horiacej Tróje od Gian Lorenza Berniniho (dnes v rímskej galérii Borghese). S Aineiovým námetom je známych viacero nástenných dekorácií, pochádzajúcich hlavne z obdobia baroka.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • J. Parandowski, Mytológia, Tatran, Bratislava, 1980,
  • V. Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Mladé letá, Bratislava, 1980
  • V. Zamarovský, Aeneas, Perfekt, Bratislava, 2001, ISBN 80-8046-099-X