Hesiodos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Hésiodos)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hesiodos, gr. Ησίοδος (Hesiodos), novogrécka výslovnosť Isiodos (* 8. storočie pred Kr., Kyme, Malá Ázia, alebo Askra, Boiótia – † 7. storočie pred Kr. Askra, Boiótia) bol grécky básnik, tvorca gréckeho didaktického eposu.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Hesiodos vo svojom diele Práce a dni spomína viaceré užitočné informácie o svojom pôvode a rodine. Jeho otec pochádzal z maloázijského gréckeho mesta Kyme a bol to loďný obchodník, skúsený a múdry muž s aristokratickým pôvodom, sám Hesiodos nepriamo spomína, že jeho rodina je potomstvom Dia, keď to pripomína svojmu vymyslenému bratovi Persovi v spomínanom diele. Jeho otec bol však neúspešný a tak sa usadil v malej boiótskej dedine pod Haliakmonom, ku ktorej Hesiodos cítil odpor. Fakt, že jeho otec bol nútený opustiť prosperujúce veľkomesto svedčí o upadajúcej aristokracii, nástup tyranov a zmeny spoločnosti a s tým spojená veľká grécka kolonizácia. Nie je však známe, či sa Hesiodos narodil v Kyme, alebo už v Askre.

Rané roky[upraviť | upraviť zdroj]

V mladosti pásal stáda ovcí v horách, neskôr obrábal polia, ktoré zdedil po otcovi. Patril k drobným poľnohospodárom, ktorí síce boli slobodní, ale museli tvrdo zápasiť o svoje živobytie. Básnické umenie sa naučil od potulných rapsódov a podľa niektorých názorov bol aj on jedným z nich, ale neopoustil preto svoje hospodárstvo a cestoval len zriedka. V mladosti vyhral básnickú súťaž v Eubójskej Chalkide.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Zrodenie bohov-Theogonia
Je to najznámejšie Hesiodovo dielo, Hesiodos a Homér sú považovaní za stvoriteľov gréckych bohov a mytológie. Hesiodos tu spomína zrod olympijského kultu. Uranos (nebo) a Gaia (zem) splodili deti. Uranos však na ne žiarlil a rozhodol sa ich vrátiť do útrob Gaie. Tá sa však spojila so synom Kronom, ktorý svojmu otcovi usekol pohlavný úd, ktorý ešte stihol Gaiu oplodniť a tak sa zrodili Giganti a Erýnie. Úd odhodil Kronos do mora a tak sa zrodila Afrodita. Kronos si za ženu zobral svoju sestru Rheiu, svoje deti sa však tiež rozhodol zahubiť, chcel ich prehltnúť. Nešťastná Rheia sa poradila s Uranom a Gaiou, ktorí jej poradili, aby svoje dieťa porodila na Kréte. Tu sa narodil Zeus, ktorého vychovala koza a ktorý nakoniec porazil svojho otca, titanov, gigantov a draka Tyfoea a zmocnil sa vlády nad svetom aj so svojimi súrodencami a neskôr aj deťmi. Bolo to 12. tradičných božských bytostí.

Práce a dni-Erga kai Hemerai
Ďalším významným Hesiodovým dielom sú práce a dni. Ide tu o mravné ponaučenia z bežného života. Hesiodos tu poúča o nepremyslenom sobáši, potreba opatrnosti, roľnícke rady... Hovorí aj o bežnom pracovnom dni či o roľníckych prácach. Významnou postavou, ktorú Hesiodos neustále poučuje je jeho brat Perses. Ide však pravdepodobne iba o Hesiodom vymyslenú postavu, aby tak mohol prezentovať svoj vlastný pôvod a bežné rodinné problémy. Perses totiž prišiel neprávom k majetku, keď Hesioda pripravil o časť dedičstva. Hesiodos ho tu poučuje a radí čo má robiť, aby sa však pomohlo aj Persovi keď o majetok prišiel aj on. Perses je stálym terčom jeho rád. V tomto diele nechal Hesiodos čitateľa nahliadnuť do svojho súkromia, zároveň však spomína mytologický príbeh o Pandóre a Prometeovi.

Iné jeho nedochované diela boli Katalóg žien (Katalogos gynaikon), Štít (Aspis), Veštenie z vtákov (Ornitomantheia) či Veľké Heoie (Megalai Heoiai). Hesiodos skladal svoje básne v haxametroch tzv. homérskym jazykom. Hesiodos mal veľký vplyv na grécku poéziu, najmä helenistickú, ďalej na Vergilia a na literatúru kresťanskú.

Orientálny vplyv v Hesiodových dielach[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže Hesiodos bol Maloázíjský Grék, veľmi dobre poznal kultúru starých národov Malej Ázie, ktoré boli studnicou pre všetky grécke druhy umenia a bádania. Samotný Hesiodos vyznával bohyňu Hekate, ktorá bola pôvodom z Frýgie. Jeho dielo Zrodenie bohov vychádza zo starých akkadských mytologických príbehov, kde sa tiež bohovia zrodili z neba a zeme a bojovali o vládu nad svetom. Veľmi podobné je akkadská skladba Enuma eliš. Rovnako akkadský a sumerský pôvod nájdeme aj v diele Práce a dni, podobné skladby o poučovaní a bežných problémoch skladali už tieto orientálne národy. Niektoré mytologické príbehy sú podobné s bibliou, napríklad Hesiodov Prometeus, či Pandóra, ktorý je podobný s biblickým vykreslením pôvodu človeka a ženy.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Luciano Canfora-Storia della letteratura greca