Orfizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Orfizmus bol náboženský smer a kult v starovekom Grécku. Vznikol asi v 8. storočie pred Kr., rozšíril sa v 7. a 6. storočí. Ovplyvnil učenie pytagorejcov. Nadväzoval na kult boha Dionýza, bol pomenovaný podľa mýtického pevca Orfea. Orfizmus predpokladá, že na rozdiel od strastiplného života pozemského je záhrobný život blažený.

Orfizmus sa formoval ako svetonázor relatívne uzavretých vnútrozemských societ spájajúcich svoju existenciu s démonom, ktorý, ako verili, ich oduševňoval vcelku i jednotlivo. Táto božská nesmrteľná sila je niečo nadindividuálne a všetko zjednocuje, čo sociálno-psychologicky zodpovedá už istej emancipácii individuálneho vedomia, ale tým aj uznaniu jeho závislosti od božskej sily, ktorú v jednotlivcovi reprezentuje nesmrteľná duša. V týchto predstavách nám chýba prítomnosť a výkon osudu (homérsky mýtus).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.