Hrom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hrom je sprievodný akustický jav blesku. Spôsobuje ho rýchle rozpínanie a zmršťovanie vzduchu zapríčinené vysokou teplotou prechádzajúceho elektrického výboja, ktorá môže dosahovať 8 až 33 tisíc °C.

Pomocou hromu sa dá vypočítať približná vzdialenosť búrky a to tak, že vynásobíme počet sekúnd od záblesku po zahrmenie rýchlosťou šírenia zvuku vo vzduchu -- 330 metrov za sekundu (napríklad 5 sekúnd × 330 metrov = 1 650 metrov).

Hrom má aj veľkú symbolickú hodnotu a to najmä pre staroveké a primitívne spoločenstvá. Bol považovaný za boží hlas (Starý zákon).

  • Indiáni ho považovali za bitie krídiel hromového vtáka.
  • Germáni si ho vysvetľovali ako úder Thorovho kladiva mjölnira, ktorým zaháňal obrov.
  • Číňania mali viacero predstáv. Smiech Nebies, nadprirodzené vírenie bubnov, hnev červenovlasých démonov, alebo hrmot kolies vozov prevážajúcich mŕtve duše po Nebesiach.
  • Jednonohých bohov vládnucich hromu mali Aztékovia (Tezcatlipoca) i Mayovia (Hurakán).
  • V starom Grécku vládol hromu aj blesku Zeus.
  • Rimanským hromom a bleskom vládol Jupiter.
  • U Slovanov to bol Perún (Parom).
  • Japonci majú červeného boha Raidžina, zobrazovaného s ôsmimi bubnami.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]