Inuiti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Inuitská žena

Inuiti alebo Eskimáci sú skupiny domorodých obyvateľov a ich potomkov, ktoré sídlia v severnej časti Severnej Ameriky a Ázie. Predkovia Inuitov pochádzajú zo Sibíri, presnejšie z polostrova Čukotka. Asi pred 12-tisíc rokmi prešli cez Aljašku pozdĺž kanadského pobrežia Severného ľadového oceánu do Grónska. Ich jazyk je eskimácko-aleutský. Eskimáci Kanady a severnej Aljašky sa sami nazývajú Inuiti, čo v preklade znamená ľudia. Na Sibíri a južnej Aljaške sa nazývajú Juiti a v Grónsku Kulaiti. Žijú čiastočne polokočovným spôsobom života, v lete pod stanmi z kože a v zime v iglu alebo v obydliach z dreva. Na prežitie v arktických podmienkach vynašli kajak, olejovú lampu, iglu, anorak a parku. Ich prirodzeným zdrojom potravy je mäso, väčšinou tulene alebo veľryby, ktoré uviazli v plytčine, soby a pižmone, vtáčie vajcia. Odev si vyrábali z kožušín, nástroje z kostí a kameňa. Charakteristickými znakmi sú čierne rovné vlasy, žltá až svetlohnedá pleť, mongoloidné rysy a malý vzrast. Často obchodovali s fajkami. Okrem iných materiálov ich vyrábali aj z veľrybích kostí. Dnes žijú v sídlach v domoch s elektrinou a ďalšími vymoženosťami. S príchodom novej technickej doby nastala problematická sociálna situácia. Jej dôsledkami je zánik pôvodných tradícií, alkoholizmus, negramotnosť a nezamestnanosť. Až v súčasnosti sa Kanada snaží zvýšiť ich životnú úroveň. Eskimáci uznávajú mnohomužstvo.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]