Čukotka (autonómny okruh)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Čukotka

Čukotský autonómny okruh
(Subjekt Ruskej federácie)

Vlajka Znak
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Map of Russia - Chukotka Autonomous Okrug (2008-03).svg
Miestny názov  
 • dlhý Чуко́тский автоно́мный о́круг
 • krátky Чуко́тка
Hlavné mesto Anadyr
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto
Úradné jazyky ruština, miestne jazyky
Štátne zriadenie
autonómny okruh
Roman V. Kopin
Federálny okruh
Ekonomický rajón
Vznik 10.decembra 1930
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
737700 km²   
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad ([[]])
 • sčítanie (2010)

 • hustota (2010)
 

50 526 (82.)

0,07 /km²
Časové pásmo
 • Letný čas
MAGT (UTC+12)
(UTC)
Kód subjektu  
 • číselný
 • geokód ISO 3166-2 RU-CHU
Čukotská krajina

Čukotka, dlhý tvar Čukotský autonómny okruh, na ruskom Ďalekom východe je najvzdialenejší severovýchodný región Ruska. Nachádza sa prevažne na Čukotskom polostrove. Hlavné mesto autonómneho okruhu je Anadyr. V roku 2010 mal okruh 50 526 obyvateľov.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o najvzdialenejší severovýchodný región Ruska a od doby predaje Aljašky Ruskom Spojeným štátom americkým (v roku 1867) je jediným regiónom Ruska ležiacim čiastočne na západnej pologuli. Pobrežie Čukotského autonómneho okruhu je obmývané Beringovým morom, ktoré je súčasťou Tichého oceánu, Čukotským morom a Východosibírskym morom ktoré sú súčasťami Severného ľadového oceánu. K okruhu patrí tiež Wrangelov ostrov. Na severe Čukotskej vrchoviny se nachádza unikátne jazero Elgygytgyn.

Rozloha okruhu je 737 700 km² a hlavným mestom a administratívnym centrom je Anadyr. Okruh sa delí na 8 rajónov, z ktorých najväčší, Anadyrský, má väčšiu rozlohu než Veľká Británia.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Čukotský národný okruh vznikol 10. decembra 1930 a bol súčasťou Kamčatskej oblasti. 28. mája 1951 bol včlenený do Chabarovského kraja a v roku 1953 sa Čukotka stala súčasťou Magadanskej oblasti. V roku 1980 bol zmenený status na autonómny okruh. 17. júna 1992 vyhlásila Čukotka oddelenie od Magadanskej oblasti, ktoré bolo v roku 1993 schválené ústavným súdom Ruskej federácie.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Čukotka má veľké zásoby surovín. Nachádza sa tu ropa, zemný plyn, uhlie, zlato a wolfram, ktorých ťažba se rozvíja. Vidiecke obyvateľstvo sa živí predovšetkým pastierstvom sobov, lovom a rybolovom. Obyvateľstvo v mestách je naproti tomu zamestnané v ťažobnom a stavebnom priemysle, administratíve, kultúre, školstve a lekárstve.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov je podľa sčítania ľudu zroku z 2010 50 526.

Národnostné zloženie obyvateľov je ovplyvnené migráciou prisťahovalcov. Pôvodné obyvateľstvo tvorí zhruba jednu tretinu celkovej populácie. Pri poslednom sčítaní v roku 2010 nedeklarovalo svoju národnosť 2 770 osôb. Okrem národností uvedených v tabuľke nižšie tu žijú Bielorusié (0,96% populácie), Jukagirovia (0,4%), Korjakovia (0,2%), Tatári, Čuvaši, Moldavania, Burjati, Nemci, Baškirovia, Ázerbájdžánci a niekoľko ďaľších skupín.

sčítánie 1939 sčítánie 1959 sčítánie 1970 sčítánie 1979 sčítánie 1989 sčítánie 2002 sčítánie 2010[1]
Čukčovia 12 111  9 975  11 001  11 292  11 914  12 622  12 772 
56,2 % 21,4 % 10,9 % 8,1 % 7,3 % 23,5 % 26,7 %
Čuvanci 944  951  897 
0,6 % 1,8 % 1,9 %
Eskymáci 800  1 064  1 149  1 278  1 452  1 534  1 529 
3,7 % 2,3 % 1,1 % 0,9 % 0,9 % 2,9 % 3,2 %
Evenkovia 817  820  1 061  969  1 336  1 407  1 392 
3,8 % 1,8 % 1,0 % 0,7 % 0,8 % 2,6 % 2,9 %
Rusi 5 183  28 318  70 531  96 424  108 297  27 918  25 068 
24,1 % 60,7 % 69,7 % 68,9 % 66,1 % 51,9 % 52,5 %
Ukrajinci 571  3 543  10 393  20 122  27 600  4 960  2 869 
2,7 % 7,6 % 10,3 % 14,4 % 16,8 % 9,2 % 6,0 %
Ostatní 2 055  2 969  7 049  9 859  12 391  4 432  3 229 
9,5 % 6,4 % 7,0 % 7,0 % 7,6 % 8,2 % 6,8 %
Spolu 21 537 46,689 101,194 139 944 163 934 53 824 50 526

Pohyb obyvateľstva (2005)

  • Narodenia: 795 na 1000 obyvateľov (pôrodnostť 15,7)
  • Úmrtia: 597 na 1000 obyvateľov (úmrtnosť 11,8)

Pohyb obyvateľstva (2007)

  • Narodenia: 16,10 na 1000 obyvateľov
  • Úmrtia: 12,37 na 1000 obyvateľov

Prírastok sťahovaním: -8,2 na 1000 obyvateľov

Miera prirodzeného prírastku: +0,37% za rok

Miera celkového prírastku: -0,44% za rok (Z dôvodu migrácie počet obyvateľov klesá aj napriek tomu, že počet narodených pomerne výrazne prevyšuje počet úmrtí).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čukotský autonomní okruh na českej Wikipédii.

  1. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom .D0.A4C.D0.93C7