Ruský rubeľ
Ruský rubeľ je mena v Ruskej federácii. Základnou menovou jednotkou je 1 rubeľ, ktorý sa delí na 100 kopejok. Podľa ISO 4217 sa označuje skratkou RUB; ktorá nahradila predtým používanú RUR. Ruský rubeľ sa okrem Ruskej federácie používa ako platidlo aj v Abcházsku a Južnom Osetsku.
Obsah |
Symbol rubľa [upraviť]
Cárske Rusko [upraviť]
Súčasné Rusko [upraviť]
Začiatkom 90.tych rokov 20. storočia, keď sa ruská ekonomika čoraz viac integrovala do svetového obchodu a medzinárodných trhov, stalo sa aj v samotnom Rusku používanie zahraničných mien každodennou záležitosťou. Najpoužívanejšou zahraničnou menou bol americký dolár, neskôr sa k nemu pridalo aj euro. Obe tieto svetové meny už svoje symboly majú a sú pod nimi ľahko identifikovateľné kdekoľvek na svete. „Potreba“ zaviesť podobný symbol pre ruský rubeľ sa tak stala aj otázkou národnej prestíže.
V r.2006 vstúpila do platnosti novela zákona o „Centrálnej banke Ruskej federácie“, podľa ktorej sa práve centrálnej banke dala právomoc „určiť grafické označenie rubľa vo forme znaku“ (zákon z 10.07.2002, kapitola 4, odsek 2.1). Dodnes (r. 2011) však oficiálny znak ruského rubľa neexistuje.
V súčasnosti (r.2011) sa používajú dve varianty:
- malé písmeno p (v ruskej abecede p= slovenské „r“ ako rubeľ) - rozšírenejší, používa sa napríklad v šablónach mien programu Excel od spoločnosti Microsoft a programoch spoločnosti Google
- „znak Lebedeva a Tarbejeva“, v podobe veľkého písmena P s horizontálnou čiarkou - používa sa napríklad v ruských internetových obchodoch.
História [upraviť]
Rubeľ je tradičným platidlom používaným na území Ruska od 18. storočia. Dnešný ruský rubeľ bol zavedený v decembri 1991 a platil spočiatku paralelne so sovietskym rubľom.
Menová reforma v roku 1993 [upraviť]
Do 26. júla 1993 platili na území Ruskej federácie všetky bankovky ZSSR (emisie rokov 1961, 1991 a 1992), ako aj bankovky znejúce na novú menu - ruský rubeľ (emisia roka 1992). S cieľom bojovať proti inflácii, stiahnuť z obehu staré sovietske bankovky a oddeliť menový systém Ruskej federácie od menových systémov ostatných krajín bývalého Sovietskeho zväzu bolo rozhodnuté o menovej reforme. 17. júla 1993 Ruská federácia vystúpila z „rubľovej zóny“ Spoločenstva nezávislých štátov, v ktorej sa používal spoločný sovietsky rubeľ.
Od 26. júla 1993 platili na území Ruskej federácie už iba ruské bankovky emisie 1993.
Emisia 1997 [upraviť]
Emisia bankoviek z roku 1997 je platná dodnes. Bankovky boli niekoľkokrát modifikované.
Súčasné bankovky [upraviť]
| Emisia bankoviek 1997 | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Vyobrazenie | Nominál | Rozmery | Farba | Popis | |||
| Averz | Reverz | Mesto | Averz | Reverz | |||
| 5 rubľov | 137 × 61 mm | zelená | Velikij Novgorod | Pamätník „Tisícročie Ruska“ a katedrála svätej Sofie | Opevnenie mestského kremľa | ||
| 10 rubľov | 150 × 65 mm | zelenohnedá | Krasnojarsk | Most cez rieku Jenisej, Kaplnka Paraskjevy Piatnicy | Krasnojarská priehrada | ||
| 50 rubľov | zelenohnedá | Petrohrad | Socha Nevy, Petropavlovský chrám v Petropavlovskej pevnosti | Budova bývalej burzy na Vasilievskom ostrove | |||
| 100 rubľov | hnedozelená | Moskva | Súsošie Apolóna na priečelí divadla „Boľošoj teatr“ | Boľošoj teatr | |||
| 500 rubľov | fialovočervená | Archangeľsk | Pomník Petra Veľkého, prístav | Solovecký kláštor na Soloveckých ostrovoch | |||
| 1000 rubľov | 157 × 69 mm | Modrozelená | Jaroslavľ | Pomník Jaroslava I. Múdreho, Kaplnka kazanskej Matky Božej, erb mesta | Kostol svätého Jána Krstiteľa v Jaroslavli | ||
| 5000 rubľov | Červenooranžová | Chabarovsk | Pamätník Nikolaja Muravjova-Amurského, erb mesta | Most cez rieku Amur | |||
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ruský rubeľ
|
|||||||||||||||||||