Fudžisan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 35°21′27″S 138°43′50″V / 35.35750°S 138.73056°V / 35.35750; 138.73056
Japonsko Fudžisan
stratovulkán
FujiRuggedShore.jpg
Pohľad na Fudži od Piatich jazier.
Štát Japonsko
Región Honšú
Súradnice 35°21′27″S 138°43′50″V / 35.35750°S 138.73056°V / 35.35750; 138.73056
Najvyšší bod
 - výška 3 776 m n. m.
Posledná erupcia 1709
Poloha na mape Japonska
Fire.svg
Poloha na mape Japonska
Portal.svg portál Vedy o Zemi

Fudžisan (doslova „vrch Fudži“) (niekedy nesprávne označovaná ako Fudžijama), skrátene Fudži, je najvyššia sopka a zároveň aj najvyšší vrch (3 776 m) v Japonsku. Nachádza sa na okraji ostrova Honšú, pri pobreží Pacifiku, na západ od Tokia, odkiaľ sa dá pri dobrej viditeľnosti pozorovať voľným okom. Fudži je symbolom Japonska, je častým cieľom turistov a vďačným objektom fotoaparátov.

V okolí sa nachádza niekoľko jazier (Kavaguči, Jamanaka, Sai, Motosu, Šoji a Aši), ktoré sú spolu s horou súčasťou národného parku Fudži-Hakone-Izu.

Prvý výstup je datovaný na rok 663 neznámym mníchom. Ročne na sopku vystúpi približne 200 000 ľudí, z toho asi 30 % cudzincov. Veľa výstupov je realizovaných ešte v noci, kvôli sledovaniu východu Slnka na vrchole. Samotný výstup trvá 3 až 7 hodín, zostup 2 až 5 hodín. Až do epochy Meidži bol ženám zakázaný výstup na horu. Fudži bola tiež sídlom samurajov, blízko súčasného mesta Gotemba mali svoj výcvikový tábor.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Eruptívna história mala niekoľko fáz. Prvá, Sen-komitake vytvorila andezitové jadro. Po nej nasledovala fáza Komitake, tvorená bazaltovými vrstvami, neskôr prekrytá fázou Old Fudži (pred 100 000 rokmi). Posledná fáza bola New Fudži, ktorá vyformovala súčasný vrchol hory a začala pred 10 000 rokmi.

Sopka je v súčasnosti klasifikovaná ako aktívna, ale s veľmi malou pravdepodobnosťou erupcie.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Logo firmy Atari je štylizovanou podobou Fudži.
  • Vyhasnutá sopka Taranaki na Novom Zélande sa dosť podobá na Fudži, čo občas využívajú filmári (napr. Posledný Samuraj).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]