Mikroskop
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mikroskop (z gréckeho μικρός: malý; σκοπεῖν: pozorovať), je optický prístroj, ktorý slúži na zväčšené zobrazenie malého objektu.
Pod označením mikroskop sa obvykle myslí optický mikroskop, ktorý k zobrazeniu používa svetelné lúče, existujú však aj mikroskopy využívajúce iné princípy a spôsoby zobrazenia, napr. elektrónový mikroskop alebo polarizačný mikroskop.
Obsah |
[upraviť] Zloženie optického mikroskopu
[upraviť] Mechanická časť
Tvorí ju hlavne statív - teda to, čo nesie ostatné prvky. Stabilita je zaistená ťažkou nohou. Statív je pohyblivým (výklopným kĺbom) spojený s nosičom tubusu vybaveným mechanizmom pre presný, jemný vertikálny pohyb tubusu. Tubus je obvykle kovová, zvnútra začiernená trubica. Zhora sa naň nasadzuje okulár a zdola objektív. Zabezpečuje ohniskové vzdialenosti medzi objektívom a tubusom, zároveň bráni pôsobeniu svetla zo strán. Ďalšou časťou je stolček - naň sa pocou pružín upevňuje preparát na sklíčku. Stolček umožňuje presný pohyb v dvoch smeroch roviny.
[upraviť] Optická časť
Optickú časť tvorí zdroj svetla - lampa, alebo zrkadielko. U novších typov mikroskopov je zdroj tepla integrovaný do statívu. Kondenzor je umiestnený hneď pod stolčekom a skladá sa z viacerých šošoviek. Slúži na koncentráciu a reguláciu množstva svetla do preparátu cez kruhový otvor v stolčeku. V kovovej obrúčke pod kondenzorom je umiestnená tzv. irisová clona pre reguláciu množstva svetla, zároveň nesie mliečne a farebné optické filtre. Po prestúpení cez preparát lúč svetla pokračuje do zväčšovacieho optického systému tvoreného objektívom a okulárom. Objektívy (obvykle 3) sú uložené v revolverovom meniči. Sú zložené zo systému šošoviek. Kaźdý z objektívov má iné zväčšenie. Rozlišujeme suché (napr. 5x, 10x, 45x) a imerzné (100x) objektívy. Objektív obsahuje šošovky s malou ohniskovou vzdialenosťou. Používa sa na veľké zväčšenie obrazu malého predmetu umiestneného v blízkosti ohniska. Svetlo z objektívu prechádza do okulára, ktorého optický systém pridáva ďalšie zväčšenie. Okulár sa zasúva do horného otvoru tubusu. Výsledné zväčšenie mikroskopu dostaneme vynásobením zväčšenia objektívu a okulára. Optický mikroskop zväčšuje 100 - 3000 krát.
[upraviť] Popis mikroskopu
Základom mikroskopu sú šošovky, ktoré tvorí objektív a okulár. Okuláre a objektívy sú často výmenné. Jednoduchý mikroskop je zložený z dvoch spojných sústav šošoviek, ktoré majú spoločnú optickú os. Časť mikroskopu, ktorá je nazývaná objektív, má malú ohniskovú vzdialenosť (rádovo v milimetroch). Pozorovaný predmet sa umiestňuje blízko pred ohnisko, takže vzniká skutočný, zväčšený a prevrátený obraz. Tento obraz vzniká medzi druhou časťou mikroskopu, tzv okulárom, a jeho predmetovým ohniskom. Vzniknutý obraz potom pozorujeme okulárom podobne ako lupou, čím získavame ďalšie zväčšenie. Ohnisková vzdialenosť okulára sa pohybuje rádovo v centimetroch. Obrazové ohnisko objektívu a predmetové ohnisko okulára nesplývajú, ale sú od seba vzdialené o hodnotu optického intervalu, ktorého hodnota sa u mikroskopu pohybuje medzi 15 cm a 20 cm.
[upraviť] Zväčšenie
Pre uhlové zväčšenie mikroskopu platí vzťah
,
kde γ a γ0 označuje zväčšenie objektívu a okulára, f je obrazová ohnisková vzdialenosť objektívu, f0 je predmetová ohnisková vzdialenosť okulára, Δ je optický interval mikroskopu a d je konvenčná zraková vzdialenosť.
Optickým mikroskopom se bežne dosahuje zväčšenie 50× až 1000×. Maximálne teoretické zväčšenie je asi 2000× a to už naráža na fyzikálne bariéry kvôli obmedzeniu dĺžky svetelných vĺn.
[upraviť] Druhy mikroskopov
- Stereoskopický mikroskop (binokulárny). Konštrukcia umožňuje sledovať obraz oboma očami.
- Metalografický mikroskop. Mikroskopická vzorka je nepriehľadná, osvetlená zhora. Slúži na´mikroskopické sledovanie kovov a zliatin, viditeľné sú štruktúry kovov - zrná.
- Komparačný mikroskop'- skladá sa z dvoch združených mikroskopov, takže súčasne môžeme vedľa seba pozorovať a priamo porovnávať dva rôzne objekty.
- Ultramikroskop Obsahuje aparatúru, pomocou ktorej sa skúmaný materiál osvetľuje svetelným bodom umiestneným v pravých uhloch voči rovine objektívu s ohniskom priamo pod ním. Z ohybu svetla sa zisťuje prítomnosť veľmi malých čiastočiek, ktoré sú menšie ako rozlišovacia schopnosť mikroskopu.
- Fluorescenčný mikroskop. Je založený na princípe, že niektoré látky (hlavne biologickej povahy) po absorpcii ultrafialového žiarenia vysielajú žiarenie väčšej vlnovej dĺžky. Skúmajú sa tiež prirodzene fluoreskujúce látky. V biológii sa využíva fluoreskujúca vlastnosť farbív viazaných na skúmané štruktúry buniek.
- Zrkadlový mikroskop. Jeho objektív je tvorený zrkadlovou optikou.
- Fázovo kontrastný mikroskop slúži na pozorovanie živých buniek. Princíp spočíva v nerovnakej priepustnosti a lámaní sa lúčov, prechádzajúcich pozorovaným objektom. Dochádza tu ku fázovému posunu. Pomocou fázového mikroskopu sa sledujú detaily bunkových štruktúr.
- Interferenčný mikroskop je podobný ako pri fázovo kontrastnom mikroskope s tým rozdielom, že pomocou tohto mikroskopu môžeme získať kvantitatívne údaje ako hrúbka štruktúr, index lomu a pod. Zmena fázy vyvoláva zmenu zafarbenia (interferenčné pruhy).
- Elektrónový mikroskop Obraz vzniká dopadom elektrónov získaných odrazom alebo prechodom cez skúmanú látku na fluorescenčné tienidlo alebo na fotografickú platňu.
- Rastrový elektrónový mikroskop (SEM)' Sníma vyššie detaily v postupných obrazoch. Tieto obrazy sa snímajú rastrovacím lúčom elektrónov.
[upraviť] História
Podľa niektorých zdrojov prvé drobnohľady zostavil v roku 1590 v Holandsku Zacharias Jansen. V roku 1610 sa na základe Jansenovej konštrukcie mikroskopiou zaoberal Galileo Galilei. Jeden z jednoduchých mikroskopov zostavil v roku 1676 holandský obchodník a vedec Anton van Leeuwenhoek, ktorého práce patrili k vrcholom mikroskopických pozorovaní 17. storočia. Významným prelomom v rozvoji mikroskopie bolo dielo britského geológa Roberta Hooka Micrographia vydaného v Londýne, v ktorom opísal v roku 1665 konštrukciu mikroskopu s oddeleným objektívom, okulárom a osvetľovacím zariadením. Okrem toho v ňom bolo obsiahnutých mnoho zobrazí získaných pomocou mikroskopov, čím boli prvýkrát doložené možnosti prístroja vo vedeckom výskume.
Ako prvá začala výrobu mikroskopov firma Carl Zeiss v roku 1847.
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Mikroskop
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikroskop
[upraviť] Zdroj
Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Mikroskop zverejneného na českej Wikipédii.
