Pegmatit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kremeň a albit v pegmatite na okraji granitoidnej horniny, možno dobre pozorovať rozdielnu zrnitosť oboch hornín

Pegmatit v širšom zmysle je označenie hypoabysálnych, alebo žilných magmatických hornín s dobre vyvinutými (veľkými) kryštálmi, ktoré tvoria žily, hniezda alebo šošovkovité telesá nachádzajúce sa v blízkosti alebo priamo vnútri intruzívnych telies. Často vznikajú v úzkej spätosti s aplitmi[1].

Pegmatity môžu byť ekonomicky zaujímavé pre obsah živcov, muskovitu, flogopitu, kremeňa, drahých kameňov a minerálov vzácnych prvkov (uránu, tória, nióbu, wolfrámu) a vzácnych zemín (lítium, berýlium).

Podľa dnešných predpokladov vznikajú kryštalizáciou zvyškovej taveniny obohatenej o nekompatibilné a prchavé komponenty, ktoré neboli pohltené do kryštálových mriežok skôr kryštalizujúcich minerálov. Na rozdiel od minulosti sa predpokladá, že táto kryštalizácia prebiehala pomerne rýchlo.[2] Po tom čo v hlbinnej intrúzii vykryštalizuje asi 2/3 až 3/4 taveniny, dochádza v dôsledku zmenšenia jej objemu pri tuhnutí k vzniku trhlín, ktoré sú okamžite vypĺňané zvyškovou taveninou. Takto vzniknuté žilné telesá sú tvorené pegmatitmi. Tento princíp je v zásade rovnaký pre kyslé i bázické magmy.

V minulosti sa predpokladalo, že časť pegmatitov môže vznikať i metasomatózou - zatláčaním iných hornín pôsobením metamorfných fluíd, alebo hydrotermálne a inak.

Pegmatity najčastejšie vznikajú v spätosti s granitoidnými horninami, vtedy sú označované ako žulové pegmatity. Väčšinou, pokiaľ ich neoznačíme inak sa pod pojmom pegmatit synonymne myslí žulový pegmatit[3].

Existujú aj iné typy pegmatitov, z ktorých najbežnejšie sú viazené na alkalické horniny, sú to hlavne pegmatity nefelinických syenitov - syenitové pegmatity. Ich výskyty sú známe najmä z Karelo-kolskej pegmatitovej oblasti, kde sú predmetom intenzívnej ťažby, pre svoj obsah prvkov vzácnych zemín a apatitu. Menej časté pegmatity sú odvodené od dioritov alebo gabrier[4].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.geology.cz - On-line geologická encyklopedie (Online) prístup 13.4.2009
  2. Simmons, S., 2007: Pegmatite Genesis: Recent Advances and Areas for Future Research. Granitic Pegmatites: The State of the Art – International Symposium. 06th – 12th May 2007, Porto, Portugal, 4 s.
  3. Klein, C., 2006: Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  4. http://www.geologie.estranky.cz - Přehled názvů hornin (Online) prístup: 14.4.2009