Muskovit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Muskovit
Muskovit
Šesťuholníkový lupienkovitý kryštál muskovitu z Lincoln County v Severnej Karolíne v USA.
KAl2(Si3Al)O10(OH,F)2
Všeobecné informácie
Trieda Silikáty
Zaradenie VIII/H.10-70
Rok objavenia 1850
IMA status prijatý (1959, rekodifikovaný 1998)
Kryštalografia
Kryšt. sústava monoklinická
Bodová grupa 2/m
Priestorová grupa C2/m
Mriežkové param. a=5,19 Å
b=9,03 Å
c=20,05 Å
β=95,5 °
V=935,33
Z=4
Morfológia
Habitus masívny, kryštalické agregáty, pseudohexagonálne luienkovité alebo lístkovité kryštály
Zrasty podľa {001}
Optické vlastnosti
Farba(y) biely, šedý, hnedý, zelenkastý
Farba vrypu biely
Lesk sklený
Pleochroizmus trichroizmus
X=modrý
Y=žltozelený
Z=modrozelený
Priesvitnosť priehľadný až priesvitný
2V 30-47 ° (vypočítaný 38-42 °)
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 2-2,5
Hustota 2,77-2,88 kg.dm−3
Štiepateľnosť dokonalá podľa {001}
Odrody a variety
adamsit, alurit, astrolit, damourit, fuchsit, gilbertit, fengit, verdit, odrody so zvýšeným obsahom Ba, Cr, V, Li
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Muskovit (iné názvy: obecná sľuda, draselná sľuda, biela/svetlá sľuda[1]) je minerál kryštalizujúci v monoklinickej sústave, chemicky zásaditý hlinitokremičitan draselný - KAl2(Si3Al)O10(OH,F)2. Bežný horninotvorný minerál, patrí do skupiny sľúd.

Názov muskovit je odvodený od ruského mesta Moskvy, kde sa priehľadný muskovit v stredoveku používal na okenné tabule.[2]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Muskovit (farebné minerály) s vysokým reliéfom v polarizačnom mikroskope pri skrížených nikoloch.

Tento minerál vytvára tabuľkovité hexagonálne alebo pseudohexagonálne kryštály, veľmi často zdvojčatené. Prizmatické plochy zvierajú takmer 60° uhly, preto majú niektoré kryštály kosoštvorcový obrys. Môže však mať aj šupinkovitý a kryptokryštalický habitus. Často sa vyskytuje v podobe kompaktnej šupinkovitej masy (tzv. sericit). Býva bezfarebný alebo sivý so žltkastým, zeleným (fuchsit), hnedým alebo červeným odtieňom. Vryp má bezfarebný. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným alebo perleťovým leskom[3]. Má tvrdosť 2,5 až 4 v závislosti od smeru. Patrí medzi dioktaédrické sľuby, s ktorými je obmedzene miešateľný. Izoštruktúrny s paragonitom, od ktorého ho možno odlíšiť len pomocou difrakčných metód[4].

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká vo vyvretých horninách, ako sú granitoidy. Okrem toho vzniká v premenených horninách, napr. v kryštalických bridliciach. Na muskovit sú bohaté najmä svory, kde vzniká v chloritovej zóne metamorfózy.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Muskovit je nerozpustný v kyselinách, je vynikajúco štiepateľný, tenké lupienky minerálu sú priehľadné.[3]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Bežný minerál granitov, granodioritov a mnohých ďalších vyvrelých, premenených a zriedkavo aj usadených hornín, hlavne v pieskoch a pieskovcoch. V sedimentoch môže často tvoriť jemné povlaky na plochách vrstvovitosti, keďže kvôli svojej veľkej ploche v suspenzii klesá len pomaly. Prítomnosť muskovitu v sedimentoch je znakom erózie vyretých alebo premenených hornín. Muskovit odoláva dobre zvetrávaniu a môže byť odnesený aj relatívne ďaleko od svojej zdrojovej oblasti.[5]

Lokality[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Pekný hrubolupenitý muskovit je pomerne častý v žulových pegmatitoch Malých Karpát, Veľkej Fatry, Nízkych, Vysokých a Západných Tatier.[3]

Vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

V Česku je známy výskyt veľkých kryštálov do priemeru 30 cm v pegmatitoch na lokalite Kříženec juhovýchodne od Mariánských Lázní, kde bol v minulosti aj ťažený. Ťažil sa tiež z pegmatitov Na Babe pri Domažliciach. Mineralogické výskyty sú tiež pri Otove, Sušici, Písku, Dolných Boroch, Maršíkove a Kutnej Hore[4].

Najväčší vyťažený monokryštál muskovitu z bane Inikurti v oblasti Nellor v Indii mal priemer 3 metre a dĺžku 5 metrov a vážil 85 ton. Z Ruska sú známe z lokalít Alabaška pri Murzinke a Mamsk v pohorí Ural. V Južnej Amerike sú známe lokality v baniach Rusko a Cruzeiro v oblasti Minas Gerais v Brazílii. Veľké kryštály sú tiež známe z Custeru v Južnej Dakote v USA[6], alebo z Mattawanu v Kanadskej provincii Ontário[4]. Známe ložiská sú aj v Japonsku, Juhoafrickej republike a na Madagaskare[7].

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

V praxi sa využíva ich priezračnosť a dokonalá štiepateľnosť na malé lupienky, ktoré majú vynikajúce elektroizolačné a tepelnoizolačné vlastnosti (teplota tavenia 1300-1400°C), chemickú stálosť a priezračnosť.[8] Ťaží sa prakticky len z žulových pegmatitov. Z veľkých kryštálov sa zhotovujú priezory a okienka pecí, či ochranné okuliare. Práškový muskovit sa používa na výrobu izolátorov a bronzovej farby[7].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Licker, M.D., 2003, Dictionary of Geology and Mineralogy. McGraw-Hill, New York, s. 212
  2. Bonewitz, R. L. a kol., 2007, Kamene a drahokamy. Podrobný atlas hornín, minerálov, drahých kameňov a fosílií. Slovart, Bratislava, s. 261
  3. a b c Minerály a horniny Slovenska, Muskovit [online]. mineraly.sk, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online.
  4. a b c Klein, C., 2006, Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  5. Nichols, G., 2009, Sedimentology and Stratigraphy. Wiley-Blackwell, Chichester, s. 11
  6. Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of Minerals. Grange books, 295 s.
  7. a b Činčuča, J. a kol., 1983, Encyklopédia Zeme. Obzor, Bratislava, s. 390
  8. Kraus, I., Kužvart, M. 1987: Ložiska nerud. SNTL, Alfa, Praha, 228 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]