Svor (hornina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svor
premenené horniny
Svor
Svor z oblasti Ľubietovej, Veporské vrchy.
Hlavné minerály sľudy prevažne muskovit, kremeň, plagioklas
Akcesórie granát, staurolit, turmalín, apatit, grafit, chlorit
Textúra foliovaná - plástovitá, stredno- až hrubozrnná
Farba (y) sivá, zelenosivá, žltosivá, hnedočierna, miestami výrazne lesklá
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Svor je premenená hornina, ktorá sa tvorí pri strednom stupni regionálnej premeny hornín. Niekedy tiež označovaný ako sľudnato-kremenná bridlica[1]. Patrí do nižšej časti amfibolitovej fácie. Je zaraďovaný medzi kryštalické bridlice.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Svor sa tvorí pri stredných až vyšších tlakoch a teplotách, hlavne z pelitických - ílových ale aj piesčitých sedimentov, hlavne pri orogénnej, regionálnej metamorfóze. Niektoré svory tiež môžu vznikať retrográdnou premenou[2] (diaftorézou rúl). Svory v prírode plynule prechádzajú do geneticky podobných hornín ako sú slabšie metamorfované svorové fylity, ktoré sú jemnozrnnejšie, s mikrošupinkovitým sericitom, alebo sa prestupujú s viac metamorfovanými svorovými rulami, ktoré majú hrubšiu zrnitosť a vyšší obsah živcov, ktoré sú navyše viac bázické[2].

Zloženie a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na profyroblast granátu v svore, obklopený sľudou a kremeňom v polarizačnom mikroskope pri skrížených nikoloch.
Vzorka svoru (USGS).

Sú to strednozrnné alebo hrubozrnnné horniny, v ktorých možno okom dobre rozoznať sľudy, hlavne muskovit, menej biotit a tiež kremeň. Podiel živcov, z ktorých prevažuje plagioklas (hlavne albit) je nízky a nezvykne presahovať 10%[1]. Z vedľajších minerálov je zastúpený aj amfibol a granát. Akcesorické minerály svorov sú hlavne turmalín, apatit, grafit, chlorit, rudy (magnetit) ai. Od rúl sa líšia nedostatkom živcov. Textúra býva rovnobežná i plástovitá. Štruktúra je zreteľne šupinatá. Odlučnosť svorov je dokonale bridličnatá, až doskovitá. Svory sú zväčša svetlo sfarbené, sivasté, žltkasté i zelenkasté ale i hnedočiene. Farba svorov závisí od prevládajúceho druhu sľudy. Podľa minerálneho zloženia sa rozoznávajú granátické, turmalinické, chloritické, grafitické, staurolitové a iné typy svorov[3].

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

V Českom masíve sa nachádza napríklad v Hrubom Jeseníku, ďalšie výskyty sú známe z Klínovca, Domažlíc, Kaplíc a celého moravika, hlavne okolo Vranova nad Dyjí v moravskej svorovej zóne[4].

V Západných Karpatoch sa svory vyskytujú spolu s rulami najmä v kryštaliniku jadrových pohorí ako je Tribeč, Považský Inovec (v severnom - seleckom bloku), Malé Karpaty (granátické a staurolitové) a v Tatrách. Bežné sú tiež v kryštaliniku veporika[3] hlavne v Slovenskom rudohorí a Kráľovoholských Tatrách[5].

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Nemajú žiadne významné praktické použitie. Môžu byť použité ako kamenivo, do betónov, ako drvina na stavbu ciest atď[3]. Svory na Slovensku sú väčšinou veľmi rozpukané.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Putiš, M., 2004, Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
  2. a b PETRÁNEK, J. On-line geologická encyklopedie - svor [online]. geology.cz, [cit. 2008-08-19]. Dostupné online.
  3. a b c Minerály a horniny Slovenska - horniny - svor [online]. mineraly.sk, [cit. 2008-08-19]. Dostupné online.
  4. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2008-08-19]. Dostupné online.
  5. Vladár, J. a kolektív, 1981, Encyklopédia Slovenska V. zväzok R-Š. Veda, Bratislava, s. 666

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.