Fylit
| Fylit | |
| premenené horniny fácia zelených bridlíc |
|
 Fylit v zbierkach USGS |
|
| Hlavné minerály | kremeň, sľudy, chlority, albit |
| Akcesórie | granát, kyanit |
| Textúra | lepidoblastická - lístková |
| Farba (y) | sivá, zelenosivá |
| Hustota | 2,55 až 3,00[1] kg.dm³ |
| Pozri aj portál Vedy o Zemi | |
Fylit je premenená hornina, vznikajúca premenou nízkeho stupňa (fácia zelených bridlíc) z ílovito-prachovitých sedimentov. Hlavné minerály tejto horniny sú kremeň, chlority a tmavé sľudy (sericit, biotit). Termín fylit je používaný pomerne nejednotne[2] väčšinou len na základe makroskopického pozorovania.
Termín fylit (z gr.) zaviedol v roku 1849 C. F. Neumann[3].
Obsah |
Vznik [upraviť]
Fylit vzniká zvýšením teploty a tlaku. Ďalšou metamorfózou sa z fylitu v dôsledku nárastu tlaku a teploty stáva svor a neskôr rula až migmatit. Je typickou regionálne premenenou horninou nižšieho stupňa vo fácii zelených bridlíc.
Vlastnosti [upraviť]
Je to najčastejšie sivá, žltkastá až zelenkastá hornina. Lesk je pozorovateľný najmä na plochách bridličnatosti. V prípade grafitickej prímesy má tmavú farbu. Fility sa vyznačujú veľmi jemnou bridličnatosťou, podľa ktorej majú aj tenkú doskovítú odlučnosť. Typická je porfýroblastická mikroskopická štruktúra. Veľkosť minerálov sa pohybuje v rozpätí 0,1-1,0 mm. Textúra je lepidoblastická. Svorové fylity sú prechodné horniny k vyššie metamorfovaným svorom[4].
Zloženie [upraviť]
Charakteristickým znakom fylitov je tiež prítomnosť sericitu, ktorý na plochách bridličnatosti vytvára hodvábny lesk a chloritu, sfarbuje horninu do zelena. Ďalšie dôležité minerály sú kremeň a niekedy aj biotit (ktorý môže spôsobovať tmavé sfarbenie[5]) alebo živce. Niekedy fylity môžu obsahovať i kalcit, grafit a iné minerály. Granát a staurolit sú typické hlavne pre vyššie premenené variety. Z akcesórií býva prítomný turmalín, rutil, magnetit, pyrit a ďalšie[4].
Výskyt [upraviť]
Fylity tvoria mohutné komplexy v Spišsko-gemerskom rudohorí, najmä v gemeriku Volovských vrchov, tiež v niektorých zónach veporika, v harmónskej skupine Malých Karpát a inde[4].
Využitie [upraviť]
Niektoré fylity sa ťažia ako pokrývačské bridlice[2].
Referencie [upraviť]
- ↑ On-line geologická encyklopedie - Tabulka 9. Pevnost v tlaku a hustota hlavních skupin hornin. geology.cz: (29.5.2009).
- ↑ a b On-line geologická encyklopedie - Fylit. geology.cz: (5.8.2008).
- ↑ Přehled názvů hornin. geologie.estranky.cz: (19.11.2008).
- ↑ a b c Fylit. mineraly.sk: (20.11.2008).
- ↑ Putiš, M. 2004: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Zdroj [upraviť]
Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
 |
Tento článok týkajúci sa nerastu, alebo horniny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
