Gemerikum

Z Wikipédie

Geológia Západných Karpát
Morfotektonické členenie
Čelná predhlbeň
Flyšové pásmo
Bradlové pásmo
Pásmo jadrových pohorí
Veporské pásmo
Gemerské pásmo
Pásmo Bükku
Petrografia
Flyš · Molasa · Vápenec · Dolomit · Kremenec
Geologcké jednotky rôzneho rádu
Krosenská jednotka · Magurská jednotka · Váhikum/Infratatrikum · Oravikum · Peripieninský linament · Tatrikum · Subtatranské príkrovy · Čertovická línia · Fatrikum · Veporikum · Lubenícko-margecianska línia · Gemerikum · Hronikum · Silicikum · Meliatikum · Turnaikum · Neovulkanity · Zemplinikum
Paleogeografické termíny
Vindelický val
Valaiský oceán
Čorštýnska elevácia
Váhický oceán
Apulská platňa
Meliatsko-halstattský oceán
Pozri aj Geovedný portál

Gemerikum je najvrchnejšia tektonická superjednotka vnútorných Západných Karpát, tvorená prevažne paleozoickými, menej mezozoickými horninami, na ktoré je viazaná podstatná časť rudného bohatstva Slovenska.^[1] Svojim vekom, horninovým zložením aj metamorfózou sa výrazne odlišuje od ostatných západokarpatských jednotiek. Gemerikum má charakter antiklinória, v strede ktorého sa nachádzajú staršie, po okrajoch mladšie horniny. Buduje Spišsko-gemerské rudohorie, hlavne rozsiahly masív Volovských vrchov a tzv. západogemerskú ostrohu (južnú časť Revúckej vrchoviny)^[2]. Gemerikum je vo svojej severnej oblasti čiastočne nasunuté na veporikum, kde je ohraničené lubenícko-margecianskou líniou. Na západe, v oblasti Muránskej planiny, Stratenskej hornatiny a Galmusu aj na juhu v oblasti Slovenského krasu je prekryté príkrovmi meliatika, silicika a miestami aj turnaika (napr. tektonické polokno Turnianskej kotliny).

Gemerikum bolo podobne ako ostatné predmezozoické celky Západných Karpát postihnuté hercýnskym vrásnením, tvorilo však len okrajovú vetvu orogénu, a preto nebolo natoľko postihnuté metamorfózou. Pri alpínskej orogenéze bola metamorfóza opäť pomerne slabá (fácia zelených bridlíc)^[3]. Je podobné napr. grazskému paleozoiku východoalpského grauwackenzone.

Označenie gemerikum (pôvodne gemeridy) je odvodené od študovaných typových oblastí na Gemeri.

[upraviť] Geologická stavba

Podľa staršieho členenia sa v gemeriku rozlišovali dve jednotky (tiež skupiny alebo série) staršia gelnická (so stratigrafickým rozsahom od kambria po silúr) a mladšia rakovecká (devón).^[4] Novšie členenie vyzerá nasledovne:

• Severné gemerikum obsahuje paleozoické sedimenty oceánskej kôry flyšovej povahy ako aj porfýry, miestami sa vyskytujú lydity
  • rakovecká jednotka (dávnejšie označovaná fylit-diabázová séria), tvorená nízkometamorfovanými fylitmi a diabasmi
  • klátovská jednotka (predtým považovaná za súčasť rakoveckej skupiny), obsahuje metamorfózou silne zasiahnuté bázické vulkanity
  • črmeľská jednotka jej litologická náplň sa podobá všeobecnej charakteristike severného gemerika ako celku
  • ochtinská jednotka nachádza sa v kontakte s veporikom. Je typická polohami magnezitov, ktoré vznikli premenou vápencov a dolomitov (so skamenelinami trilobitov, brachiopódov a koralov), nachádzajúcich sa v súčasnosti už len v ich podloží.^[5]
• Južné gemerikum, tvorené hlavne vulkanoklastikami staršieho paleozoika
  • gelnická (nikedy tiež volovecká) jednotka, najrozsiahlejšia časť gemerika, je tvorená staropaleozoickými usadenými a vulkanickými horninami, obsahujúcimi najstaršie nájdené makrofosílie Západných Karpát
  • štóska jednotka tvorené premenenými flyšovými sedimentami a zriedkavými metabazaltmi^[6]

[upraviť] Referencie

1. ↑ Mišík, M., 1976. Gologické exkurzie po Slovensku. SPN, Bratislava, 276 s.
2. ↑ http://www.infovek.sk
3. ↑ Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001. Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
4. ↑ http://permonik.host.sk
5. ↑ Vozárová, A., Vozár, J., 1988, Late paleozoic in Western Carpathians / Mladšie paleozoikum v Západných Karpatoch. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 303 s.
6. ↑ Maheľ, M., 1986, Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.