Kunka žltobruchá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kunka žltobruchá
BombinaVariegataJuv.jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Trieda (classis) Obojživelníky Amphibia
Rad (ordo) Žabotvaré Anura
Čeľaď (familia) kunkovité Bombinatoridae
Rod (genus) Kunka Bombina
Druh (species) Kunka žltobruchá
Bombina variegata
Vedecký názov
Bombina variegata
Linnaeus, 1758
Bombina variegata dis.png
Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kunka žltobruchá (Bombina variegata) je druh žaby. Ide o menšiu žabku, ktorá je výrazným obyvateľom malých vodných nádrží.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Táto žabka dosahuje veľkosti 5,5 cm[1]. Zvrchu má hnedastú až sivozelenú farbu. Na dotyk drsná, pretože má ostro zakončené kožné bradavky. Hlavu má plochú, širokú a okrúhlu. Viac ako 50 % plochy brucha má výrazne žltú farbu s veľkými sivými až čiernymi škvrnami. Samec vlastní tmavé rohovité plochy na predlaktí a prstoch. Tie využíva predovšetkým v čase párenia. Hlas tohto obojživelníka znie veľmi príjemne. Ide o pomerne tiché „ung“ alebo „uh“. Kunka má zaujímavo vyzerajúcu zrenicu oka v tvare srdca.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Typickým miestom výskytu a rozmnožovania sú malé dočasné vodné plochy. Môže ísť aj o vyjazdené koľaje na nespevnených lesných cestách. Vo väčšej obľube má radšej vyššie polohy – od 250 do viac než 1 200 m n. m. Pri kladení svojich vajíčok uprednostňuje slnečné nezatienené miesta. Táto žabka je aktívna cez deň aj v noci. Počas dňa často leží vo vode alebo odpočíva na plytčine pri brehu. Pláva krátkym tempom. Veľmi často sa potápa. Ak je vyrušená, ukryje sa v bahne. Práve tu jej slúži jej vrchné sfarbenie ako maskovanie. V prípade nebezpečenstva na súši zaujme výstražný postoj (zdvihne predné a zadné nohy, prehne chrbát) a odhalí odstrašujúce sfarbenie brucha. Ide o varovný signál, ktorý upozorňuje, že je tento živočích je nejedlý. Vylučované kožné sekréty sú žieravé a môžu spôsobiť alergickú reakciu. Dráždi ústnu sliznicu a pôsobí odporne.

Zimu prečkáva v bahne vo vode alebo na súši zahrabaná v zemi.[2]

Výskyt a rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ide výhradne o európsky druh. Vyskytuje sa na západ od Francúzska až po karpatský masív a od stredného Nemecka a južného Poľska, ďalej Taliansko a Balkán.

Jej populácia je široko roztrúsená v sekundárnych biotopoch – napr. kameňolomy, pieskovne, štrkovne a ťažiská ílu, ktoré sú zaplavené plytkou, príliš nezarastenou vodou. Na Morave je jej populácie výrazne rozšírenejšia a menej ohrozené ako v Čechách.

Kunka žltobruchá je polytypický druh so 4 poddruhmi. Na území Slovenska sa vyskytuje nominotypický poddruh.[3]

Ohrozenie[upraviť | upraviť zdroj]

Táto kunka dokáže zniesť aj silné organické znečistenie vody. Hlavnou príčinou miznutia celých populácií je devastácia prostredia – veľkoplošná aplikácie biocídov, miznutie a intoxikácie vhodných stanovíšť. V lesoch je na vine používanie ťažkej mechanizácie a povrchové úpravy ciest asfaltovaním. Ďalším faktorom je zriaďovanie skládok v mieste bývalých lomov. Niektorými rybármi je používaná ako návnada a zriedkavo sa hromadne zbiera na zberateľské a vedecké účely.

Je chránená bernským dohovorom a patrí do sústavy Natura 2000[1]. V Českej republike ide o silne ohrozený druh podľa vyhlášky č. 395/1992 Zb.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Samec a samica pri párení

Na jar začínajú samce vydávať svoje charakteristické volanie[1]. Pritom si udržujú vzájomný, asi 50 cm odstup. V prípade priblíženia iného samčeka sa ho „majiteľ územia“ pokúša odstrčiť zadnými nohami. Podľa zborového volania samčekov samičky ľahko nájdu miesto rozmnožovania. Samičku pripravenú k rozmnožovaniu samček pomocou hrbolčekov na prstoch a predlaktiach pevne objíme v oblasti bedier (tzv. amplexus inguinalis). Samček potom oplodní asi 150 vajíčok, ktoré samička kladie jednotlivo alebo v malých zhlukoch na vodné rastlinstvo, kúsky konárov alebo kamene. Samičky sa môžu počas leta rozmnožovať aj niekoľkokrát. Nádej vajíčok a žubrienok na prežitie, v malých nestálych vodných nádržiach, sa tak veľmi zvyšuje. Žubrienky sa liahnu približne po dvoch týždňoch. Po dvoch mesiacoch sa premenia na malé žabky. V druhom až treťom roku života dochádza k pohlavnej dospelosti.

Môže dochádzať ku kríženiu s kunkou červenobruchou.[3][4]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa červami, larvami komárov a inými drobnými živočíchmi.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Atlas živočíchov – kunka žltobruchá [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2011-10-18]. Dostupné online.
  2. Větrovská, T. (preklad): Svet zvierat okolo nás. ISBN 80-85805-62-6, str. 186
  3. a b kunka žltobruchá – Výskyt v územiach eur. významu [online]. Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2011-10-19]. Dostupné online.
  4. MAČÁT, Zdeněk. Bombina variegata – kuňka žlutobřichá [online]. [Cit. 2011-10-19]. Dostupné online. (česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]