Súľovské vrchy
| Súľovské vrchy | |
| pohorie geomorfologický celok | |
 Bosmany
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Žilinský |
| Okresy | Žilina, Bytča, Považská Bystrica |
| Nadradená jednotka |
Fatransko-tatranská oblasť |
| Susedné jednotky |
Žilinská kotlina Strážovské vrchy Považské podolie |
| Podradené jednotky |
Skalky Súľovské skaly Manínska vrchovina |
| Súradnice | 49°10′0″S 18°35′0″V / 49,16667°S 18,58333°V |
| Najvyšší bod | Veľký Manín |
| - výška | 890,6 m n. m. |
  Poloha pohoria na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Súľovské vrchy | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Súľovské vrchy sú malý horský celok v severozápadnej časti Fatransko-tatranskej oblasti medzi údolím Rajčanky a Váhom medzi mestami Žilina, Považská Bystrica a Rajec. Sú súčasťou CHKO Strážovské vrchy.
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Zo severozápadu pohorie ohraničuje Považské podolie s údolím Váhu, juhovýchodne susedí Žilinská kotlina a na juhozápade sa krátkym úsekom dotýkajú Strážovské vrchy.[1]
Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]
Súľovské vrchy sa delia na 3 podcelky, ktoré zahŕňajú 2 časti:[1]
Najhodnotnejšia je centrálna časť, kde hrebeň Súľovských skál s hrebeňom Kečky uzatvára kotlinu s obcou Súľov-Hradná.[2]
Vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
- Veľký Manín (890,6 m n. m.) – najvyšší vrchol
- Žibrid (867 m n. m.)
- Havrania skala (835,4 m n. m.)
- Kečka (822 m n. m.)
- Skalky (778,3 m n. m.)[3][4][5]
Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]
Súľovské vrchy nie sú celoplošne chránené, no veľká ich časť patrí do CHKO Strážovské vrchy. Z maloplošných území tu leží národná prírodná rezervácia Manínska tiesňava, Podskalský Roháč a Súľovské skaly, prírodná rezervácia Kostolecká tiesňava a Slnečné skaly, prírodná pamiatka Bosmany, Hričovská skalná ihla, Hričovské rífy, Poluvsianska skalná ihla, Prečínska skalka, Súľovský hrádok a Turská skala a chránený areál Svarkovica. V centrálnej časti sa nachádza kultúrna pamiatka Lietavský hrad, na západnom okraji sú to Hričovský a Súľovský hrad.[6]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Súľovské vrchy patria k veľmi atraktívnym turistickým destináciám, vybavených hustou sieťou značených chodníkov. K atraktívnym cieľom turistov patria hradné zrúcaniny, tiesňavy i skalné mestá. Centrálnou časťou vedie Medzinárodná diaľková turistická trasa E3, ktorú križujú miestne trasy. Na východnom okraji leží kúpeľné mestečko Rajecké Teplice.[6]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Súľovské vrchy
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ Javorníky - Púchov, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 1999
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.