Bojnický zámok
| Bojnický zámok | |
| Zámok | |
 Bojnický zámok
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Prievidza |
| Súradnice | |
| Vznik | 12. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | mesto Bojnice |
   Poloha Bojnického zámku na Slovensku
|
|
  Poloha Bojnického zámku v Trenčianskom kraji
|
|
| Wikimedia Commons: Bojnice Castle | |
| Webová stránka: http://www.bojnicecastle.sk/ | |
| Freemap.sk: mapa | |
Bojnický zámok je romantický zámok, s čiastočne ponechaným pôvodne gotickým a renesančným základom hradu. Nachádza sa v trenčianskom kraji a leží na západnom okraji mesta Bojnice. Zámok je viditeľný z väčšej časti horného Ponitria. Je postavený na travertínovej skale a tvorí ho vnútorný a vonkajší hrad s tromi nádvoriami. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.[1]
Obsah |
Dejiny [upraviť]
12. - 13. storočie [upraviť]
Archívne doložené správy o hrade, respektíve o hradisku nachádzajúcom sa na tomto mieste, siahajú až do začiatku 12. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade sa nachádza v listine zoborského opátstva z roku 1113.[1][2]
Pôvodné hradisko bolo drevené. Až v priebehu 13. storočia, kedy hrad patril rodu Poznanovcov (niektoré zdroje uvádzajú meno rodu ako Hont-Poznanovci[3]), bol prestavaný na kamenný hrad. Prvými feudálnymi majiteľmi, ktorých mená sa dochovali v historických prameňoch, boli práve synovia veľmoža Kazimíra z rodu Poznanovcov. Na konci 13. storočia hrad získal Matúš Čák Trenčiansky, ktorý bol jeho majiteľom až do roku 1321.[1]
14. - 15. storočie [upraviť]
Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho sa hrad stal kráľovským majetkom, a tak niekoľkokrát zmenil majiteľov. V priebehu 14. a 15. storočia patril hrad rodom Gilethovcom, Ladislavovi z Opole, Leustachovcom, pánom z Jelšavy a Noffryovcom.[1] Práve Noffryovci sa pričnili o rozšírenie hradu a vybudovali aj opevnenie.
Po vymretí ich rodu prešiel hrad do vlastníctva Jána Korvína, ktorý bol nemanželským synom Mateja Korvína. Podľa povestí kráľ Matej často navštevoval Bojnice. Úradné listiny diktoval a podpisoval pod lipou nachádzajúcou sa pred vstupom do hradu. Dokumenty končil vždy vetou: „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus“, teda „Pod našimi milými lipami bojnickými.“[1][2][4]
16. storočie [upraviť]
Po smrti Mateja Korvína hrad získali Zápoľskovci, ktorí boli jeho majiteľmi od konca 15. storočia až do roku 1526. Po nich získali v roku 1527 hrad Turzovci.[1] František Turzo hrad značne rozšíril a nechal spevniť opevnenie. Zmenil aj chrakter stavby - dovtedy gotický hrad nechal prestavať na renesančný zámok.
17. - 19. storočie - Obdobie Pálfiovcov [upraviť]
Keď rod Turzovcov vymrel, zámok sa stal kráľovským majetkom. V roku 1644 ho kráľ daroval rodine Pálfiovcom, ktorý ho v druhej polovice 17. storočia prestavali do barokového štýlu. Túto prestavbu rešpektovali pre vysokú umeleckú hodnotu aj pri neskorších stavebných úpravách. Pri tejto prestavbe zámku vznikla v roku 1662 baroková kaplnka s jedinečnou štukovou klenbou, ktorá bola doplnená o figurálnu fresku s náboženskými motívmi. Vybudovali sa aj nové obytné budovy, ktoré sa situovali do niekdajšieho predhradia. V rokoch 1889 až 1910 uskutočnil posledný feudálny majiteľ Ján František Pálfi poslednú rozsiahlu prestavbu zámku, ktorá bola v neogotickom štýle.[2] Práve vďaka tejto prestavbe zámok nadobudol svoje charakteristické črty a súčasný vzhľad. Ján František Pálfi sa osobne, až do svojej smrti v roku 1908, zúčastňoval prestavby zámku.[5] Za vzor mu poslúžili najmä monumentálne stredoveké európske architektúry z Talianska a Francúzska.[5]
20. storočie - Súčasný vzhľad zámku [upraviť]
V roku 1945, teda po skončení druhej svetovej vojny, bol Bojnický zámok zoštátnený. O päť rokov neskôr, dňa 9. mája 1950 zámok vyhorel. Na náklady štátu sa odstránili následky požiaru a previedla sa celková obnova zámku. Súčasne sa rozhodlo, že tu bude zriadené múzeum, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. Zámok bol v roku 1970 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. 42 rokov po smrti Jána Františka Pálfiho sa teda splnilo jeho prianie, aby sa zo zámku stalo múzeum prístupné verejnosti.[2]
Súčasnosť [upraviť]
Bojnický zámok má v súčasnosti romantický charakter, čo vidieť aj na fasáde obytnej veže, ktorá je veľmi členená. Takisto aj otvory v hradbách, portály, steny, atiky a rôzne kované detaily sú typické pre romantickú architektúru.
V súčasnosti je zámok súčasťou Slovenského národného múzea. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a je prístupný verejnosti [1]. V päťdesiatych rokoch bola objavená pod zámkom jaskyňa.
Okolie zámku [upraviť]
K Bojnickému zámku patrí aj priľahlý zámocký park, v ktorom rastie veľa rôznych exemplárov stromov a vzácna, približne sedemstoročná, lipa pred vchodom do zámku. Táto lipa je pravdepodobne najstarší strom na Slovensku. Súčasťou zámockého parku je aj zoologická záhrada, v ktorej sa nachádzajú vzácne exempláre cudzokrajných živočíchov. Park pokračuje ďalej lesoparkom v Strážovských vrchoch.
Galéria [upraviť]
-
Pohľad na zámok
-
Pohľad na zámok z parku
-
Pohrebný voz
-
Zámocká studňa
Referencie [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bojnický zámok
Externé odkazy [upraviť]
- SNM - Múzeum Bojnice
- Zámok Bojnice
- Stránka slovenskehrady.sk
- Stránka hrady.sk
- Informácie o Bojnickom zámku (Trenčiansky samosprávny kraj)
- Fotogaléria Bojnického zámku na panoramio.com
Zdroj [upraviť]
- Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
