Východoslovenské drevené kostoly

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám svätého Kozmu a Damiána v Lukove

Východoslovenské drevené kostoly/kostolíky/chrámy/cerkvi sú drevené stavby sakrálneho charakteru tvoriace osobitnú skupinu v pamiatkovom fonde Slovenska. Do tohto súboru oficiálne patrí pod uvedeným názvom 27 objektov, ktoré sú zapísané medzi národné kultúrne pamiatky.

Súbor kostolov bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku uznesením predsedníctva SNR číslo 234 v roku 1968. Oznámenie o tomto uznesení bolo uverejnené v Zbierke zákonov v čiastke 45/1968 na strane 425.

Ich ojedinelosť spočíva najmä v ich architektúre a technológii výstavby. Stavali ich na území, ktoré vždy oplývalo dostatkom dreva z bohatých lesov karpatského oblúka. Druhým špecifikom východnej oblasti Slovenska je kultúrna a konfesijná spätosť s byzantským prostredím, ktorá určila osobitné črty mnohých kultúrnych prejavov tunajšieho ľudu a podpísala sa aj na tvorbe drevenej sakrálnej architektúry (po náboženskej stránke), formovanej pod vplyvom východného náboženského rítu. Drevené chrámy, ktoré boli zaradené do zoznamu národných kultúrnych pamiatok sú objekty gréckokatolícke, okrem chrámu v Ruskom Potoku, ktorý je pravoslávny a kostola v Hervartove, ktorý je rímskokatolícky. Veľká väčšina z týchto chrámov je teda byzantského obradu a používa sa pre nich označenie cerkev. Prevažne sú to trojpriestorové stavby so štvorcovým alebo polygonálnym presbytériom, s pozdĺžnou loďou krytou presahujúcou kupolou a predsieňou (tzv. babincom). Veža vyrastá z konštrukcie predsiene, s ktorou má nad prízemím spoločnú strechu. Pozemok, na ktorom viaceré chrámy ležali, býval ohradený zrubovou alebo murovanou ohradou a jeho organickou súčasťou bol často i miestny cintorín.

Základná konštrukcia všetkých týchto objektov je zrubová. Krytinou stavieb je drevený šindeľ. Najpoužívanejším stavebným materiálom býval červený smrek, ktorý remeselníci opracovávali sekerou (pílou až v 19. storočí). Stavitelia pravidelne spájali drevené hranoly dubovými klinmi. Stavba spočívala na jednoduchej kamennej podmurovke bez maltového spojiva.

Väčšina východoslovenských drevených chrámov pochádza z 18. storočia (najstarší a súčasne najhodnotnejší je kostol v Hervartove pochádzajúci z obdobia okolo roku 1500) a vykazuje konštrukčnú, dispozičnú a umeleckú príbuznosť. Mnohé interiéry boli pôvodne vyzdobené nástennými a stropnými maľbami, opierajúcimi sa o byzantské vzory. Tvorili protiváhu ikonostasu, ktorý bol výtvarným i funkčným jadrom celej stavby. Priestory bývali často dotvárané rezbárskymi prácami.

Súbor východoslovenských drevených chrámov predstavuje jednu z najvýraznejších pamiatkových skupín na Slovensku. Originalitou, krásou a malebnosťou i spätosťou s prostredím, v ktorom vznikli sú prejavom tvorivého génia prostého ľudu, jeho kultúrnej a duchovnej vyspelosti a remeselnej zručnosti domácich majstrov tesárov.

Súbor tvorí 27 sakrálnych objektov, ktoré ako celok boli vyhlásené národnými kultúrnymi pamiatkami. Súčasne súbor ašpiruje na zápis do fondu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Štyri z nich tam už boli zapísané ako Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka. Okrem dvoch – chrámy v Inovciach a Ruskej Bystrej nachádzajúce sa v okrese Sobrance v Košickom kraji – všetky ostatné sú na území Prešovského kraja v okresoch Svidník (desať objektov), Bardejov (7), Snina (5), Prešov, Stará Ľubovňa a Stropkov (po jednom objekte).

Zoznam drevených chrámov[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Kostol Cirkev UNESCO Obrázok
Bodružal Chrám svätého Mikuláša gréckokatolícky
Brežany Chrám svätého Lukáša Evanjelistu gréckokatolícky
Dobroslava Chrám svätej Paraskevy gréckokatolícky
Frička Chrám svätého Michala archanjela gréckokatolícky
Hervartov Kostol svätého Františka z Assisi rímskokatolícky
Hrabová Roztoka Chrám svätého Bazila Veľkého gréckokatolícky
Hraničné Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie rímskokatolícky
Hunkovce Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky gréckokatolícky
Inovce Chrám svätého Michala archanjela gréckokatolícky
Jedlinka Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky gréckokatolícky
Kalná Roztoka Chrám svätého Jána Krstiteľa gréckokatolícky
Korejovce Chrám Ochrany Bohorodičky gréckokatolícky
Kožany Chrám Stretnutia Pána so Simeonom gréckokatolícky
Krajné Čierno Chrám svätého Bazila Veľkého gréckokatolícky
Krivé Chrám svätého evanjelistu Lukáša gréckokatolícky
Ladomirová Chrám svätého Michala archanjela gréckokatolícky
Lukov-Venécia Chrám svätého Kozmu a Damiána gréckokatolícky
Miroľa Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky gréckokatolícky
Nižný Komárnik Cerkov Ochrany Presvätej Bohorodičky gréckokatolícky
Potoky Chrám svätej Paraskevy gréckokatolícky
Príkra Chrám svätého Michala archanjela gréckokatolícky
Ruská Bystrá Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša gréckokatolícky
Ruský Potok Chrám svätého Michala archanjela pravoslávny
Šemetkovce Chrám svätého Michala archanjela gréckokatolícky
Topoľa Chrám svätého Michala archanjela gréckokatolícky
Tročany Chrám svätého evanjelistu Lukáša gréckokatolícky
Uličské Krivé Chrám svätého Michala archanjela gréckokatolícky

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Bardejov a okolie. Prešov : PETRA n.o., 2007. 152 s. ISBN 978-80-8099-009-1
  • Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Svidník a okolie. Prešov : PETRA n.o., 2007. 160 s. ISBN 978-80-8099-010-7
  • Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Humenné, okolie a iné. Prešov : PETRA n. o., 2008. 144 s. ISBN 978-80-8099-032-9
  • Kosť, Michal – Ivan Marko – Jaroslav Popovec: KARPATSKÁ DREVENÁ CESTA SLOVAKIA. Úvod do karpatoturistiky 21. storočia. Záchrana a obnova NKP – DREVENÉ CHRÁMY POD DUKLOU n. o.. 102 s. ISBN 80-968832-4-0