Beckovský hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°47′27″S 17°53′53″V / 48.790833°S 17.898056°V / 48.790833; 17.898056
Beckovský hrad
zrúcanina
Beckovsky hrad ruiny.JPG
Celkový pohľad na hrad
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Nové Mesto nad Váhom
Obec Beckov
Pohorie Považský Inovec
Súradnice 48°47′27″S 17°53′53″V / 48.790833°S 17.898056°V / 48.790833; 17.898056
Vznik 12. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup Beckov
Poloha hradu Beckov na Slovensku
RedHut.svg
Poloha hradu Beckov na Slovensku
Poloha hradu Beckov v Trenčianskom kraji
RedHut.svg
Poloha hradu Beckov v Trenčianskom kraji
Wikimedia Commons: Beckov Castle
Webová stránka: Hrad Beckov
Freemap.sk: mapa

Beckovský hrad (pôvodné názvy: Blundus, Bolondos) je rekonštruovaná zrúcanina hradu na strmom, 60 metrov vysokom brale nad mestečkom Beckov. Z diaľky je dobre viditeľná silueta (aj priamo z diaľnice). Hrad s areálom je Národná kultúrna pamiatka.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad ako starý spomína už Anonymova kronika z 12. storočia. Potvrdil to aj archeologický výskum, podľa ktorého najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z prelomu letopočtu.

Vápencové bralo nad brodom Váhu na pomedzí Trenčianskej a Nitrianskej župy malo značný strategický význam, a preto tu v 13. storočí postavili kamenný hrad. Skladal sa zo štvorbokej veže s ochranným múrom, ku ktorej pripojili hradný dvojposchodový palác. V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho panstvo. V druhej polovici 14. storočia hrad vlastnili Stiborovci, pôvodom z Poľska, ktorí predstavovali v tom čase jeden z najmocnejších rodov Uhorska. Za ich vlády prežil hrad, z ktorého urobili stredisko svojich rozsiahlych majetkov, svoj najväčší rozmach.

Na prelome 14. a 15. storočia pristúpili k jeho honosnej prestavbe, pri ktorej zvýšili hradné veže a postavili horný gotický palác s rytierskou sieňou a kaplnkou. V polovici 16. storočia hrad v dôsledku tureckého nebezpečenstva opevňovali. Vtedy postavili v dolnom nádvorí delovú vežu a zvýšili obvodové múry hradu. V tom čase bol hrad už vo vlastníctve rodiny Bánffyovcov. Po ich vymretí v roku 1646 si hrad a panstvo rozdelili ich nástupcovia. Tí sa však už tak nestarali o jeho údržbu a opravy a hrad začal pomaly chátrať. Požiar, ktorý vypukol na hrade roku 1727, zničil väčšinu budov a od tej doby je opustený.

Históriu hradu dokumentuje Múzeu Beckov.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Ruiny horného a dolného hradu sú pozostatkom palácov, hospodárskych a obranných budov a opevnenia. Pozoruhodná je otvorená neukončená veľká delová bašta v dolnom nádvorí. Typologicky zvláštne je horné, pravidelne vymedzené nádvorie, prístupné kedysi podjazdom, obklopené zvyškami palácových konštrukcií a niekdajšou vstupnou fasádou kaplnky.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je areál hradu prístupný verejnosti. Po rekonštrukcii, ktorá zachránila niektoré budovy horného hradu, má hrad aký taký zachovalý ráz. Ešte nie je zrekonštruovaná zadná časť hradu - stiborovské paláce, kaplnka, spodný hrad so studňou, vstupná brána a druhá brána, obrovská delová bašta - v pôdoryse č. 15

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

V obci Beckov priamo z námestia ide vpravo popri rodinných domoch cesta (pôvodný vstup do hradu; 5 min.). Hrad je sprístupnený verejnosti. Môžete si vybrať sprievodcu, alebo popis hradu s pôdorysom. Okrem toho sa poriadajú na hrade niektoré akcie.

Otváracie hodiny pre verejnosť: od začiatku mája do konca septembra každý deň okrem pondelka od 9.00 do 18.00 hodiny.

V roku 2010 bol NKP Hrad Beckov rekonštruovaný.

Okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Popri krásnych výhľadoch z hradu si nenechajte ujsť aj pohľad na hrad zozadu - nutný výstup na mierny vrch, ktorý je vlastne pokračovaním hradného vrchu. Ak ste športovci, okolie ponúka bohaté športové vyžitie. V blízkosti Beckova je kúpalisko Zelená voda, veľa trás pre horské bicykle, možnosť lezenie na hradnej skale (obťažnosť II až IX.). Zaujme aj vápencové bralo - Skalka pri Beckove (prírodná pamiatka).

Židovský cintorín[upraviť | upraviť zdroj]

Popri prístupovej ceste na hrad sa nachádza židovský cintorín s vyše 100 náhrobnými kameňmi. Najstaršie náhrobné kamene pochádzajú z rokov 1739–1749.[1][2] Prvý židia prišli na Beckov koncom 17. storočia z Uhorského Brodu.[3][4] V roku 1734 získali pozemok, na ktorom sa dnes nachádza cintorín, od grófa Jána Esterháziho. Hradná cesta rozdeľuje cintorín na dve časti: novšiu, ktorá sa nachádza priamo pri vstupe na hrad západne od prístupovej cesty[3] a staršiu, ktorá je na východ od cesty.[1] Väčšina náhrobných kameňov pochádza z polovice 19. storočia. Nápisy v hebrejčine prevažujú nad tými v nemčine. Cintorín je od roku 1991 vedený v zozname slovenských kultúrnych pamiatok.[3]



Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b ING. ARCH. REHÁKOVÁ, Lívia; PHDR. GAZDÍKOVÁ, Eva; ING. ARCH. MÚDRY, Jozef, et al. ZÁSADY OCHRANY, OBNOVY A PREZENTÁCIE HODNÔT ÚZEMIA PAMIATKOVEJ ZÓNY BECKOV [online]. Pamiatkový úrad SR Bratislava, Krajský pamiatkový úrad Trenčín, 2010-02, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online.
  2. TOGNERI, Chris. Beckov, Cliff ruins [online]. The Slovak Spectator, 2002, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online. (anglický)
  3. a b c Beckov [online]. SYNAGOGA SLOVACA, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online.
  4. JELINEK, Yeshayahu. UHERSKY BROD [online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online. (anglický)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]