Krajné Čierno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°21′00″S 21°39′49″V / 49.3499°S 21.6635°V / 49.3499; 21.6635
Krajné Čierno
obec
Krajne Cierno.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Nadmorská výška 318 m n. m.
Súradnice 49°21′00″S 21°39′49″V / 49.3499°S 21.6635°V / 49.3499; 21.6635
Rozloha 6,57 km² (657 ha) [1]
Obyvateľstvo 76 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 11,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1618
Starosta Miroslava Hamborská[3] (SDKÚ-DS, NK)
PSČ 090 03 (pošta Ladomirová)
ŠÚJ 527459
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Krajné Čierno
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Krajné Čierno je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Krajné Čierno je v Nízkych Beskydách, a patrí ešte do Laboreckej vrchoviny. Nadmorská výška v strede obce je 324 m a v chotári od 290 až po 500 m nad morom. Historicky bola obec súčasťou Makovického panstva a patrila do Šarišskej župy a svidníckeho okresu. Po vzniku ČSR patrila do Prešovského kraja. V roku 1960, po vzniku nového územnosprávneho členenia. bola súčasťou Východoslovenského kraja a Bardejovského okresu. Od roku 1968 znovu bola začlenená do Svidníckeho okresu. V okolí obce je bukový les, v ktorom je aj breza.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte na zelenej pažití je striebroodetý muž s vysokou zlatou čiapkou v zlatých čižmách, držiaci zlaté pravošikmo sklonené kosisko striebornej kosy. V ľavom spodnom okraji štítu je strieborná oslička v zlatom rohu. Sú to poľnohospodárskej práce, ktoré boli zachytené v obecnom pečatidle pochádzajúcom z roku 1868. Autormi erbu sú Ladislav Vrteľ a Tomáš Brúder. Erb bol prijatý na rokovaní obecného zastupiteľstva 16. mája 2005 a je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod číslom HR: K-240/2005.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce pozostáva z ôsmich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, žltej, bielej, modrej, zelenej, bielej, žltej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez obec preteká 5 km Černianka, ktorá pramení západne pod Vovčím verchom v nadmorskej výške asi 497 m. Po obec do svojho koryta priberá 4 krátke potôčiky. Je to ľavostranný prítok Ladomirky, do ktorej sa vlieva 1 km západne od Hunkoviec.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec vznikla v rokoch 15731598. Prvá písomná zmienka je z roku 1618, kde je uvedená pod názvom Krainiay Czarno. Obec v roku 1773 taktiež bola vedená pod názvom Krajna-Csarno, Krajna-Csarnó, Krajna-Czarnó. Pomenovania obce v roku 1786 bolo Cscharno, Krajna Csohorno. V roku 1808 Krajna – Csarnó, Cžarno, v roku 1863-1882 Krajnacsarnó, 1888- 1902 Krajnócsarnó. V čase maďarizácie obec dostala v roku 1907-1913 názov Krajnócsarno, Végcsarnó. Aj po vzniku ČSR vývoj názvu pomenovania obce nebol ustálený. V roku 1920 bol Krajné Čierne, v roku 1927 Krajné Čarno a od roku 1948 Krajné Čierno. Chotár obce zaoberá plochu 657 ha.

V urbári panstva Makovica z roku 1618 sa ako nová dedina uvádza aj Krainiay Czarno. Poddanské povinnosti a neutešené sociálne pomery ťažko doliehali na obyvateľstvo. Vyvolávalo to nespokojnosť a odpor poddaných vyjadrovaný rôznymi spôsobmi. Časté boli úteky z pôdy, ďalej odmietanie povinností, násilné privlastňovanie si panskej pôdy, lesa alebo úrody, krádeže, priame fyzické útoky alebo revolty. Nemalá časť poddaných sa grupovala do zbojníckych družín. V okolí obce pôsobila zbojnícka družina Fedora Hlavathu.

V roku 1787 mala obec 14 domov a 83 obyvateľov, v roku 1828 mala 20 domov a 162 obyvateľov. V roku 1942 30 domov a 203 obyvateľov. V tomto období v obci žilo aj 11 židov. V roku 2004 v obci žilo 86 obyvateľov. Hlavnou pracovnou činnosťou obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, chov dobytka a veľakrát odchádzali na sezónne práce. V 19. storočí tu mali majetky Károlyiovci.

Po vzniku ČSR obyvateľstvo pracovalo v lesoch a poľnohospodárstve. V novembri 1944, pri bojoch o cestnú komunikáciu Ladomirova - Krajná Poľana, obec bola značné poškodená.

V obci boli koncom 20. storočia najčastejšie tieto priezviská: Berežný, Cunder, Ducár, Gunza, Harajda, Hrebeňák, Krifka, Krivka, Ľach, Revák, Pavkeje, Skasko, Vaňko, Zribko, Žižák a Žižák-Fedorko.

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny

Krajnočierňanský vojnový cintorín je najmenší cintorín v okrese Svidník a je súčasťou obecného cintorína. Vojnové hroby sú identifikovateľné vďaka zahrdzaveným hviezdiciam z medzivojnového obdobia. V štyroch hroboch sú pochovaní piati vojaci z obdobia prvej svetovej vojny. V hrobe č. 2 je pochovaný cisársko-kráľovský rakúsko-uhorský vojak Peter Deliger, ktorý skonal 14. septembra 1914. Okrem neho spočívajú v ďalších hroboch 3 rakúsko-uhorskí vojaci a jeden vojak cárskej ruskej 3. armády.

Toto vojnové pohrebisko vzniklo po exhumácii vojakov zakopaných v krajnočierňanskom chotári dňa 29. marca 1922 zásluhou vlády ČSR. Na jeho výstavbe sa podieľali žandári zo stanice Krajnej Poľany pod vedením strážmajstra Františka Kopfiša a krajnočierňanského richtára Jozefa Demkanina. V medzivojnovom období tieto vojnové hroby udržiaval roľník Ján Berežný.

Chrám svätého Bazila Veľkého
Chrám svätého Bazila Veľkého

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol svätého Bazila Veľkého (Krajné Čierno)

Trojdielna zrubová cerkev svätého Bazila Veľkého bola postavená v 18. storočí. Zrub z exteriéru je krytý šindľom. Strešná krytina je taktiež šindeľ z ručne štiepaných ihličnanových klátikov. Pôdorys chrámu pozostáva z troch štvorcov usporiadaných v jednej línii, začínajúc z východnej strany presbytériom, štvorcovou loďou a na západe končiacim babincom. Ikonostas je národnou kultúrnou pamiatkou, má štvorradovú architektúru na štyroch poschodiach. Pochádza z čias výstavby chrámu, z 18. storočia, niektoré ikony zo 17. storočia. V prvom rade je netypicky päť ikon: Nanebovstúpenie Pána, svätý biskup Mikuláš, Bohorodička Hodigitria, Kristus Učiteľ, svätý Bazil Veľký. Taktiež netypicky je tu namiesto troch len dvoje dverí v hlavnom rade, diakonské a cárske. Osadené sú iba dvojkrídlové cárske dvere, vybavené šiestimi medailónmi. Druhý rad je rad sviatkov v strede s ikonou Poslednej večere. Tretí apoštolský rad obsahuje šesť ikon s dvojicami postáv. Uprostred je ikona Krista Veľkňaza. Štvrtý rad prorokov pozostáva zo šiestich osobitných medailónov s dvojicami postáv. Ikonostas je uprostred hore ukončený klasickým spôsobom, Ukrižovaním Krista s Máriou a svätým apoštolom Jánom. Drevený chrám v Krajnom Čiernom patril medzi sto najohrozenejších pamiatok sveta, aj vďaka tomu sa podarilo získať dostatok finančných prostriedkov na opravu chrámu v rokoch 2000 - 2004.

Literatúra:

  • BURAĽ, M. – DROBŇÁK, M. – KORBA, M. – TURIK, R.: Mementá prvej svetovej vojny II. Humenné : Redos, 2009. 127 s.
  • DROBŇÁK, M.– KORBA, M. – TURIK, R.: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007. 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5.
  • DROBŇÁK, M.– KORBA, M. – TURIK, R.: Mementá prvej svetovej vojny I. Humenné : Redos, 2008. 100 s.
  • SLEPCOV, I.: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915. In: Vojenská história, roč. 4, 2000, č. 2, 5 s.
  • TURIK, R.: Vojnový cintorín Krajné Čierno. In: Vojnové cintoríny
  • Vojenský historický archív Trnava, fond VHC, kr. 72
  • Vojenský historický archív v Bratislave, fond(f) Zemské vojenské veliteľstvo (ZVV), škatuľa (šk.) 60,149,152,157 Vojnové hroby.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Miroslava Hamborská je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]