Vápeník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°23′36″S 21°32′28″V / 49.3932°S 21.5412°V / 49.3932; 21.5412
Vápeník
obec
Vapenik.jpg
Pohľad na Vápeník
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 360 – 667 m m n. m.
Súradnice 49°23′36″S 21°32′28″V / 49.3932°S 21.5412°V / 49.3932; 21.5412
Rozloha 3,77 km² (377 ha) [1]
Obyvateľstvo 38 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 10,08 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1600
Starosta Edita Harvišová[3] (SMER)
PSČ 090 02 (pošta Kružlová)
ŠÚJ 527963
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Vápeník
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Vápeník je obec na Slovensku v okrese Svidník a na severe je hraničnou obcou s Poľskom.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Vápeník sa rozprestiera v severnej prihraničnej časti Nízkych Beskýd s Poľskou republikou v doline miestneho potoka ústiaceho do Svidníčky. Nadmorská výška v strede obce je 448 m a v chotári 360 – 667 m. Členitý povrch chotára obce pozostáva z treťohorného flyšu (súvrstvia morských pieskovcových a bridlicových usadenín, ktoré sú bez skamenelín). V okolí obce sú lesné porasty s bujnou vegetáciou brezy, buka a hrabu. V blízkosti obce sa nachádza minerálny prameň Pomirky. Susednými obcami Vápeníka na východe je Dlhoňa, na západe Kečkovce, na severe Havranec, juhu Svidnička a Belejovce.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte do zelenej pažite je zakorenená strieborná zlatolistá lipa, sprevádzaná po bokoch kmeňa dvoma zlatými kolesami. Historický pečatný symbol stromu z roku 1868, doplnený o zamestnanecký motív kolárstva. Autormi erbu sú Ladislav Vrteľ a Tomáš Brúder. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 5. marca 2005 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslo: V-224/2005.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce pozostáva z ôsmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, zelenej, bielej, modrej žltej, zelenej, bielej a modrej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V zachovaných historických dokumentoch Makovického panstva sú údaje, že v rokoch 1573 – 1598 vznikli na území dnešného chotára obce dve menšie osady, ktoré boli pomenované ako Vápené pri Kečkovciach a Vápené pri Svidničke. Patrili panstvu Makovica.

Historický vývoj názvu obce

Prvá písomná zmienka o obci je doložená z roku 1600 ako Vapene Uiszeswidnicze, Vapene Certhakechkouech, neskôr od roku

1618 ako Also Wapennik, Kuchtocz alias Felső Wapennik,

1773 Vappenik, Wappenik,

1786 Wapenik,

1808 Vapenyik, Wápeník,

1863–1882, 1898 – 1902 Vapenik,

1888 – 1895 Vapenyik,

1907 – 1913 Mészegető,

1920 – Vápeník.


V roku 1618 sú uvedené ako Vyšný Vápeník a Nižný Vápeník. Do roku 1697 obce splynuli.

Obec založili usadlíci so šoltýsom (richtárom) podľa zákupného práva, v ktorom tamojší dedinčania neboli povinní platiť daň. Obec patrila panstvu Makovica a mala šoltýšske a poddanské obyvateľstvo. V roku 1618 šoltýšstvo s mlynom patrilo trom domácnostiam a hospodárilo tu 13 sedliackych domácnosti. Postupne počet obyvateľov a domov vzrástol, avšak nikdy neprekročil počet obyvateľov 200 a počet domov 35.

Začiatkom 18. storočia v rokoch druhého decénia 1713 – 1714 v dôsledku ťaživej hospodárskej situácie sa útekmi poddaných z obce takmer vyľudnila.

V roku 1787 obec mala 26 domov a 159 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 208 obyvateľov. Obyvatelia sa v dôsledku prírodných podmienok a ekonomických možností spravidla zaoberali poľnohospodárstvom. Okrem sezónnych poľnohospodárskych prác sa muži zaoberali kolárstvom, stolárstvom a chovom oviec.

V polovici 19. storočia, tak ako aj v iných častiach východného Slovenská, sa značná časť obyvateľov vysťahovala a opustila svoju rodnú dedinu.

Na život obce a vývoj obyvateľstva vplývali rôzne spoločensko-politické, historické, hospodárske, sociálne, geografické a iné faktory v celej jej 410 ročnej histórii.

V polovici 19. storočia nastalo veľké vysťahovalectvo. Život obce poznačili dve svetové vojny, ktoré v tomto regióne viedli svoje vojenské operácie.

Za I. ČSR časť obyvateľstva pracovala v lesoch. V oslobodzovacích bojoch na jeseň roku 1944 bola obec úplne zničená a po oslobodení obnovená. V januári 1945 bola obec oslobodená.

Vojnové udalosti, dnes na betónovom podstavci, pred obcou, pripomína pamätník, tank T – 34. Symbolizuje ťažké pozemné boje v období Karpatsko-duklianskej operácie.

Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku, Stropkove a Košiciach.

Rozmach obce nastal v 50. rokoch 20. storočia. Bola začatá radová výstavba nových domov, bol zavedený elektrický prúd a vybudovaná cesta. 3. októbra 1951 začína pravidelná autobusová doprava, ktorá spájala obec s okresným sídlom. V druhej polovici 60. rokov bola vybudovaná budova jednotného spotrebného ľudového družstva v ktorom bol obchod s potravinárskym tovarom a hasičský sklad.

V roku 1971 obec bola začlenená do JRD Kružľová a v roku 1972 je dokončený kultúrny dom, v ktorom dnes sídli obecný úrad.

V 50. rokoch účinkuje vo Vápeníku pod vedením pedagógov z miestnej školy, manželov Uramových folklórny spevácko-tanečný súbor, ktorý vystupoval na festivaloch vo Svidníku, Železovciach a vo Východnej.

V roku 1888 bola v priestore obecného cintorína bola postavená cerkov, ktorú dnes využívajú gréckokatolícki veriaci. Po prevrate v roku 1989 sa skončil ekumenizmus gréckokatolíkov a pravoslávnych veriacich. Dovtedy obidve konfesie vykonali svoje obrady v jednom kostole. Po tomto období došlo k vylúčeniu pravoslávnych z kostola. Pravoslávni veriaci vybudovali v roku 1993 svoju cerkov. V obci bola postavená fara i škola. Dnes obidve budovy sú nefunkčné.

V obci sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Bilas, Byro, Fečo, Harviš, Kandravý, Kimák, Krajkovič, Mimovič, Ozogár, Riško, Rodák, Rudý, Pajkoš, Sivík, Sivulič, Timan, Vasilenko, Vasilko, Vasiľko, Vook, Žak.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Edita Harvišová je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]