Miroľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°19′45″S 21°43′55″V / 49.3293°S 21.7320°V / 49.3293; 21.7320
Miroľa
obec
Mirola.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 382 m n. m.
Súradnice 49°19′45″S 21°43′55″V / 49.3293°S 21.7320°V / 49.3293; 21.7320
Rozloha 6,11 km² (611 ha) [1]
Obyvateľstvo 67 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 10,97 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1572
Starosta Michal Kurečko[3] (SDKÚ-DS)
PSČ 090 05 Krajná Poľana
ŠÚJ 527599
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Telefón 054 / 7593347
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Miroľa
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Miroľa je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Miroľa je horská obec v severnej časti Nízkych Beskýd - v Laboreckej vrchovine - v pramennej oblasti Mlynského potoka, prítoku Chotčianky. Nadmorská výška v strede obce je 382 m n. m. a v chotári 350 – 500 m n. m.

Mierne členitý povrch chotára je na treťohornom flyši. Prevláda súvislý les s porastom buka.

Obec patrila do Šarišskej župy a okresu Svidník. Po vzniku Československa do Prešovského kraja a okresu Svidník. V roku 1960 pri novom územnosprávnom členení a vznikom Východoslovenského kraja bola súčasťou Bardejovského okresu. Od roku 1968 už patri do okresu Svidník.

Plocha miroľského chotára je 611 ha.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte na zelenej pažiti medzi dvomi striebornými odvrátenými bocianmi v zlatej zbroji (so zlatým zobákom a zlatými nohami) vyrastá buk s hrubým kmeňom a malou korunou, všetko zlaté.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je doložená v historických dokumentoch v roku 1572 ako Felsso Psztrina, neskôr ako Felsö Psztrina alias Mirolya (1618),

Mirolya, Mirola 1773, 1808,

Mirolya 1786, 1863–1902,

Mérfalva 1907–1913,

Miroľa od roku 1920.

Obec patrila panstvu Makovica. V rokoch 17131714 bola obec úplne opustená.

Obyvatelia boli roľníci, zaoberali sa chovom dobytka a prácou v lesoch.

V roku 1787 mala obec 25 domov a 188 obyvateľov, v roku 1828 mala 27 domov a 221 obyvateľov. V roku 1940 30 domov a 180 obyvateľov.

Katastrom obce prechádzala medzinárodná strategická cesta Jozefínka, ktorá bola súčasťou transkontinentálneho ťahu spájajúceho Baltické more so Stredozemným morom.

V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. Do roku 1914 tu pracovala parná píla.

V čase prvej svetovej vojny (október-november) rakúsko-uhorské vojska vypálili obec. Bola zničená aj píla, ktorá svoju činnosť už neobnovila. Za I. ČSR sa mnohí obyvatelia vysťahovali. V roku 1932 došlo k demonštráciám proti exekúciám.

Počas Karpatsko-duklianskej operácie v októbri 1944 obec bola značné poškodená, obyvatelia obce boli evakuovaní. Obec bola oslobodená 25. novembra 1944.

V roku 2004 v obci žilo 81 obyvateľov v 36 domoch.

Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Košiciach. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Cerkva Ochrany Bohorodičky južný pohľad.

V obci Miroľa sa v 90. rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie priezviská týchto rodín: BARTKO; BLANÁR; BĽACHA; BUCHOVECKÝ; CUPÁK ; ČIŽMAR; ČIŽMAŘ;ČOBIRKA; DZAMA; GOGOR; GUNDZÍK; HOJDA; CHOMA; KACAN; KOSTELNÍK; KUREČKO; MIHALIŠIN; MICHALIŠIN; PETREK; PETRÍK; SENAJ; TKAČ; VARCHOLÍK; VODILA; ZAPOTOCKÁ;

Gréckokatolícky drevený Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cerkva Ochrany Bohorodičky
Cerkov lemkovského typu Ochrany Bohorodičky je národnou kultúrnou pamiatkou.
Severná časť obce Miroľa.

V obci sa nachádza gréckokatolícka trojpriestorový drevený chrám, takzvaná cerkva (tzv. lemkovského typu), Ochrany Bohorodičky z roku 1770, vybudovaný na mieste staršieho chrámu z konca 17. storočia. Počas vojenských operácií v druhej svetovej vojny v novembri 1944 bol silne poškodený a o rok znovu rekonštruovaný obyvateľmi obce. Od roku 1968 sa radí medzi národné kultúrne pamiatky.

Je to typický trojdielny, trojpriestorový a trojvežový objekt s troma krížmi. Z pôvodného dreveného oplotenia ostala iba bránka. Konštrukcia chrámu je zrubová, veža má stĺpovú konštrukciu. Stavba je osadená na nízkej podmurovke. Veža vyrastá z predsiene. Strecha každej veže je pyramidálna s osadenou plochou cibuľou. Nad jej strieškou je menšia cibuľa a nad cibuľkou trojramenný kríž. Vstup do chrámu je cez predsieň zo západnej strany.

Ikonostas, ktorý sa radí medzi národné kultúrne pamiatky, vyniká svojou nádhernou farebnosťou. Má štvorradovú architektúru s ikonami uloženými na štyroch poschodiach. Ikony osadené v ikonostase pochádzajú z 18. storočia. Vrch ikonostasu je ukončený tabuľovou ikonou Ukrižovania, kde pod krížom možno pozorovať Bohorodičku a svätého evanjelistu Jána. V lodi nájdeme vzácnu ikonu Zosnutia Presvätej Bohorodičky zo 17. storočia. Celý ikonostas bol v 70-tych rokoch 20. storočia reštaurovaný.

Miroľská slatina[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Miroľská slatina
Tabuľa informujúca o mirolskej prírodnej rezevácii

V obci sa nachádza štátna prírodná rezervácia vyhlasená v roku 1980 o rozlohe Miroľská slatina PR 9 600 m²so vzácnou slanomilnou vegetáciou a vyskytom suchopýru širokolistého. Chránené územie je ukážkou vzácnych lúčnych a slatinných spoločenstiev, ktoré sa v okrese Svidník nachádzajú iba v tejto lokalite. V nej dominujú ostrice, páperník širokolistý, na najmokrejších častiach vachta trojlistá a iné, zákonom chránené rastliny.


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Michal Kurečko je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]