Giraltovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°06′42″S 21°31′00″V / 49.111667°S 21.516667°V / 49.111667; 21.516667
Giraltovce
mesto
Francovce.jpg
Giraltovce, miestna časť Francovce
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 195 m n. m.
Súradnice 49°06′42″S 21°31′00″V / 49.111667°S 21.516667°V / 49.111667; 21.516667
Rozloha 11 km² (1 100 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 146 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 376,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1427
Primátor Ján Rubis[3] (SMER, ĽS-HZDS)
PSČ 087 01
ŠÚJ 519197
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Giraltovce
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.giraltovce.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Giraltovcemesto ležiace v Prešovskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Giraltovce sa rozprestierajú v južnej časti Nízkych Beskýd na sútoku dvoch riek, Tople a Radomky. Radomka tečúca bezprostredne do Giraltoviec vytvorila terénny prielom (zárez), ktorého prevýšenie od hladiny po najvyšší vrch je okolo 80 m. Nadmorská výška v mestečku je 210 m n. m. a v chotári od 170 – 357 m n. m.

Povrch chotára v západnej časti za mestom, (pravo-nábrežná časť Tople) je rovinatý. Východná časť povrchu terénu okolia mesta je mierne členitá a vytvára malebnú pahorkatinu. Geologické zloženie pôdneho súvrstvia sa skladá z treťohorného flyšu (pieskovcov, ílovcov), štvrtohorných naplavenín (štrkov, pieskov a hliny) a svahových hlín.

Celoročná teplota je okolo 8 °C, ročný úhrn zrážok je 600 – 700 mm. Pôdna štruktúra chotára ma nivné a hnedé lesné pôdy. Lesné porasty sú z prevažnej väčšiny len vo východnej časti. Z lesných drevín tu rastie dub, buk a breza.

Prírodnou pozoruhodnosťou Giraltoviec a blízkeho okolia je viac ako 250-ročný majestátny dub.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Bardejovská, Budovateľská, Družstevná, Dukelská, Fučíkova, Hviezdoslavova, kpt. Nálepku, Kukorelliho, Kukučínova, Mlynská, Na Serpentínach, Prešovská, SNP, Tehelná, Záhradná.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník na prvú svetovú vojnu

Archeologické prieskumy okolia mestečka z konca 19. a začiatkom 20. storočia potvrdili, že prvé osídlenie tohto územia sa datuje do obdobia konca eneolitu a prvej vývojovej etapy bronzovej doby. Potvrdzujú to nájdené predmety v pohrebiskách, ktoré dostali pomenovania ako kultúra východoslovenských mohýl (okolo 1 800 – 1 200 rokov pred Kr.). Nálezy tejto kultúry boli nájdené aj v blízkych okolitých dedinách.

Prvá doložená písomná zmienka o obci je z roku 1487.

Obec pravdepodobne vznikla začiatkom 15. storočia. Pomerne veľa obyvateľov obce sa zapojilo do protihabsburského stavovského povstania. Boli poddanými Františka Rákocziho. Ten im sľuboval rôzne výhody, preto mnohí sa nechali zlanáriť do jeho vojska. Po porážke povstania Františka Rákocziho v roku 1708 pri Trenčíne, došlo k čiastočnému vyľudneniu obce. V 18. storočí tu spravovali svoje majetky Krasnecovci, Podhorányiovci a Szirmayiovci. V tomto období bola v obci založená manufaktúra na výrobu fajansy a tehelňa na výrobu tehliarskych výrobkov. Napriek tejto skutočnosti mala obec výrazne poľnohospodársky charakter aj v nasledujúcom storočí.

Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1918 sa počas prvej Česko-Slovenskej republiky Giraltovce stali poľnohospodárskym mestečkom. Obyvatelia, tak ako ostatná časť východu, trpeli veľkou nezamestnanosťou.

V meste sa nachádzali hroby vojakov z prvej svetovej vojny (1914 – 1918), ktorí zomreli v poľnej vojenskej nemocnici. Starostlivosťou o vojnové hroby, v medzivojnovom období, vykonávala žandárska stanica. Vojaci boli uložení do hrobov na mestskom cintoríne. Bolo tu pochovaných 64 vojakov, ktorí zomreli od októbra 1914 do apríla 1915. Z toho bolo 63 rakúsko-uhorských vojakov a jeden ruský vojak. Vojnové hroby boli mestom po druhej svetovej vojne zlikvidované pre civilné pochovávanie.

V období Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1944 v Giraltovciach intenzívne pôsobila vtedy ilegálna organizácia Komunistickej strany Slovenska usilujúca sa podchytiť nespokojnosť miestneho obyvateľstva v okolitých dedinách s častými exekuciami poľnohospodárskeho majetku. V okolí Giraltoviec vzniklo významné partizánske stredisko, prvé na východnom Slovensku. Obyvatelia intenzívne podporovali členov partizánskych skupín predovšetkým zo skupiny Čapajev, ktorej velil Ľudovít Kukorelli. Jednotka Čapajev začala svoju činnosť v polovici roku 1944.

Giraltovce boli oslobodené príslušníkmi 1. česko-slovenského armádneho zboru a vojakmi Červenej armády 18. januára 1945.

Po roku 1948 boli v meste vybudované nové priemyselné závody (Duklianske tehelne, Kovo-drevo, Kožiarske závody (po roku 1970), Teva, Lesný závod a iné). Rozvinutý bol aj priemysel na výrobu potravín (pekáreň, mliekáreň, bitúnok a pod.)

Obyvatelia pracovali prevažne v miestnych podnikoch a poľnohospodárstve, časť v priemyselných podnikoch východného Slovenska. Giraltovce majú priznaný štatút mesta.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1787 mali Giraltovce 74 domov a 646 obyvateľov z ktorých boli početní želiari (v dávnejšej minulosti príslušníci dedinskej chudoby nevlastniaci dom ani pôdu), v roku 1828 mali 90 domov a 686 obyvateľov. Zaoberali sa plátenníctvom a pestovaním ovocia, pre ktoré tu boli vcelku priaznivé klimatické podmienky. Giraltovce od počiatku 19. storočia dostali výsadu, že sa v nich mohli konať týždenné trhy a jarmoky. V polovici 19. storočia sa Giraltovce stali sídlom okresu a boli ním až do nového územno-správneho členenia v roku 1960, kedy bolo sídlo okresu presunuté do Bardejova.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Skulptúra od Tibora Bártfaya odhalená v roku 1991

V modrom štíte nad ostrím položeného strieborného kosáka so zlatou rukoväťou je zlatý snop. Znamenie je prevzaté z erbového pečatidla z roku 1837 a zobrazuje poľnohospodársku tematiku. Erb je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom, HR: G-4/1991. Autormi erbu sú Károly Tagányi a Ladislav Čisárik.

Vlajka obce pozostáva z siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej, bielej, modrej, bielej, modrej a žltej. Farebne vychádza z farieb mestského erbu. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Hoci sa v chotári obce našli archeologické nálezy už z neolitu, dnešné Giraltovce vznikli až v 15. storočí. Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, na čo poukazuje aj ich erb: v modrom štíte zlatý snop a pod ním strieborný kosák. Bez akéhokoľvek bližšieho komentára ho takto pripravil na uverejnenie už v roku 1880 G. Tagányi. Dnes sa vie, že predlohou tejto kresby bolo pečatidlo Giraltoviec z roku 1837 s kruhopisom: GIRALTH HELYSEG PETSETJE 1837. Jeho odtlačok sa našiel na dokumente z roku 1868. Je isté, že Giraltovce používali erbové pečatidlo už pred rokom 1837, pravdepodobne s iným symbolom. V roku 1837 tu pôsobil kovorytec, ktorý pečatidlo so snopom a kosákom vyryl aj mnohým ďalším okolitým obciam. Keďže tento erb je už všeobecne známy – navrhol ho Tagányi v roku 1880 len Giraltovciam, jeho kresbu uverejnil v roku 1963 M. Markuš, v súčasnosti ho vo farebnom prevedení nájdeme spolu s ostatnými slovenskými mestskými erbami v osobitnej heraldickej publikácii.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa údajov z 31. decembra 2005 mali Giraltovce 4 182 obyvateľov.

Národnostná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci 95,01%
  • Rómovia 3,58%
  • Rusíni 0,41%
  • Ukrajinci 0,33%
  • Česi 0,21%
  • Poliaci 0,02%
  • Maďari 0,02%

Vierovyznanie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolíci 59,82%
  • Evanjelici a. v. 23,20%
  • Gréckokatolíci 8,09%
  • Bez vyznania 5,13%
  • Nezistené 1,15%
  • Pravoslávni 0,98%

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slanské vrchy, Výstup na Šimonku. Šimonka (1 092 m n. m.) – najvyšší vrch Slanských vrchov, vypínajúci sa nad obcou Zlatá Baňa. Vrcholovú časť tvorí národná prírodná rezervácia.
  • Slanské vrchy, náučný chodník Oblík (925 m n. m.), vulkanická kopa s pestrou mozaikou lesných spoločenstiev, prevažne bučín s mohutnými a starými exemplármi buka (170 – 250 rokov), dĺžka trasy: 3,5 km, východisko – prístup: obce Petrovce alebo Hermanovce, v blízkosti lesníckej chaty na lúke za Oblíkom.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Evanjelický a. v. kostol z konca 18. storočia s vežou z druhej polovice 17. storočia
  • Kostol sv. Cyrila a Metoda z prvej polovice 20. storočia
  • Gréckokatolícky chrám Matky ustavičnej pomoci z prvej polovice 20. storočia
  • Klasicistický kaštieľ z polovice 19. storočia
  • Barokovoklasicistický kaštieľ z polovice 18. storočia
  • Neskororenesančný kaštieľ z prvej polovice 17. storočia
  • Budova starej radnice z prvej polovice 20. storočia

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pamätník obetiam prvej svetovej vojny. Kamenná plastika ležiaceho leva z roku 1918. Najznámejšia umelecká pamiatka Giraltoviec sa nachádza pred gréckokatolíckym kostolom pri vstupe do mesta od Prešova.
  • Pamätník výročia vzniku ČSR. Kamenný pylónik z roku 1928. Vytvorili ho pri príležitosti 10. výročia vzniku ČSR. Nachádza sa pri mestskej knižnici.
  • Pamätná tabuľa Adama Hlovíka. Osadená pri príležitosti Dní Adama Hlovíka na budove evanjelického kostola.
  • Hrob Adama Hlovíka na mestskom cintoríne.
  • Socha Adama Hlovíka. Stojí v centre mesta.
  • Busta Jozefa Goldbergera. Osadená je pred mestskou poliklinikou.
  • Pamätník obetiam holokaustu. S jeho realizáciou sa začalo na židovskom cintoríne.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestský park. Nachádza sa pri Topli. Jeho súčasťou je aj mestský amfiteáter.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • FK Slovan Giraltovce. Mestský futbalový klub hrá najvyššiu regionálnu súťaž – 3. ligu.
  • TJ Sokol Giraltovce.
  • Fénix. Cykloturistický oddiel.
  • Primátor. Jazdecký klub.
  • Mestská volejbalová liga
  • HBK cvč lions Giraltovce -hokejbalovy klub – www.giraltovce-hokejbal.wbl.sk
  • PWL CVČ Giraltovce – klub silových trojbojárov, www.pwlgiraltovce.estranky.sk
  • BOFIP CVČ Giraltovce – klub kulturistov a bodyfitness /Majster Slovenska v kulturistike do 65kg Peter Vojtek 2011/ www.arspiman.estranky.sk

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katarínske trhy. Predvianočné predajné trhy sa konajú koncom novemmbra.
  • Cyrilometodské trhy. Letné predajné trhy sa konajú začiatkom júla.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Materská škola, Dukelská 62
  • Základná škola, Budovateľská 164/4
  • Špeciálna základná škola, kpt. Nálepku
  • Základná umelecká škola, Dukelská 53
  • Centrum voľného času, Fučíkova 5
  • Združená stredná škola, Dukelská 33
  • Gymnázium, Dukelská 30

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Čestné občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V medzivojnovom období dostal čestné občianstvo Giraltoviec Milan Hodža, prvý Slovák vo funkcii česko-slovenského premiéra. Ešte na začiatku 20. storočia pomáhal presadiť vo voľbách do uhorského snemu slovenského kandidáta za okres Giraltovce.

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Michal Staník. V rokoch 1808 – 1822 pôsobil v Giraltovciach ako evanjelický farár. Je autorom kníh o ovocinárstve, zeleninárstve a včelárstve, propagoval zdravovedu. Písal tiež didakticko-náboženské spisy, bol prekladateľ a historik. Zomrel v Giraltovciach.
  • Adam Hlovík. Po cholerovom povstaní v roku 1831 prišiel do Giraltoviec, kde pôsobil ako evanjelický farár. Bol v kontakte s predstaviteľmi slovenského národného života, prispel do Kollárovej zbierky ľudových piesní Národné spievanky. V Giraltovciach ho navštívil ruský slavista Sreznevskij, bol tiež priateľom Jonáša Záborského, ktorý ho spomína v poviedke Hlovík medzi vzbúreným ľudom a povedal o ňom, že bol „veľký lingvista, hlboký znateľ reči, najmä gréčtiny, muž neobyčajne sčítaný, do vied a umení cele pohrúžený“. Napísal tiež cestopis Cesta na Oblík. Zomrel v Giraltovciach, kde je aj pochovaný.
  • Ján Hvezda. Narodil sa v roku 1814 v rodine giraltovského rechtora. Bol župným zememeračom, známejší je ako básnik, ktorý písal verše v šarišskom nárečí.
  • Jozef Goldberger. Pochádzal z giraltovskej židovskej rodiny a ešte ako malý chlapec sa s rodičmi vysťahoval do USA. Tam vyštudoval medicínu. Objavil liek proti kožnej chorobe pelagre.
  • Ľudovít Medvecký. V roku 1906 kandidoval vo voľbách do uhorského snemu za okres Giraltovce ako slovenský kandidát. Mal širokú podporu miestneho obyvateľstva, Milana Hodžu i amerických Slovákov, ale šarišské župné orgány jeho voľbu v čase zvýšenej maďarizácie zmarili.
  • Milan Hodža. Pred voľbami do uhorského snemu v roku 1906 sa zdržiaval v Giraltovskom okrese, kde podporoval za kandidáta Ľudovíta Medveckého. Giraltovčania mu v období medzivojnovej ČSR udelili čestné občianstvo.
  • Rudolf Dilong. V čase druhej svetovej vojny, keď Giraltovce boli sídlom 1. pešej divízie Východoslovenskej armády, pôsobil tento známy slovenský básnik katolíckej moderny medzi vojakmi ako vojenský duchovný.
  • Ľudovít Kukorelli. Náčelník štábu partizánskej skupiny Čapajev, v Giraltovskom okrese organizoval počas druhej svetovej vojny partizánske hnutie, ktoré malo pripraviť pôdu pre vypuknutie SNP. V Giraltovciach je po ňom pomenovaná ulica.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ján Rubis je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]