Ilava
| Ilava | |
| mesto | |
 Panoráma mesta
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Ilava |
| Región | stredné považie |
| Nadmorská výška | 255 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 24,3 km² (2 430 ha) |
| Obyvateľstvo | 5 418 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 222,96 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1229 |
| Primátor | Ing. Štefan Daško[2] (NEKA) |
| PSČ | 019 01 |
| ŠÚJ | 513156 |
| EČV | IL |
| Tel. predvoľba | +421-42 |
  Poloha mesta na Slovensku
|
|
 Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Ilava | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.ilava.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Ilava je okresné mesto na Slovensku ležiace v Ilavskej kotline v Trenčianskom kraji. Ilava je známa najmä rozsiahlym väzenským nápravno-výchovným zariadením, ktoré sa nachádza priamo v meste.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Časti mesta [upraviť]
Samostatné mestské časti: Ilava, Iliavka, Klobušice.
Väčšia z dvoch satelitných mestských častí Klobušice sa nachádza asi dva kilometre od Ilavy, na hlavnom cestnom ťahu v smere Dubnica nad Váhom. V Klobušiciach sa nachádza známy kaštieľ.
Menšia mestská časť - Iliavka - je od Ilavy vzdialená asi sedem kilometrov. Nachádza sa v horách a obýva ju len okolo 130 obyvateľov. Na Iliavke je najzaujímavejšia jej história. Keď Ilavu ovládli husiti, občania Ilavy im v ich boji a pôsobení na Považí pomáhali. Keď Žigmund Luxemburský pri Ilave porazil husitov (bitka na Rudom poli) a vyhnal ich z mesta, potrestal Ilavanov tak, že dal mesto zrovnať so zemou. Občanov mesta vyhnal a zakázal im mesto postaviť znova. Preživší Ilavania sa stiahli do hôr a založili dedinu Iliavka (malá Ilava). Keď hnev Žigmunda Luxemburského opadol, povolil opätovné vystavanie mesta a návrat jeho obyvateľov. Väčšina obyvateľov sa do Ilavy vrátila, avšak niektorí ostali bývať i naďalej v horách, v dedinke Iliavka.
Vodné toky [upraviť]
Dominantnou riekou, ktorá preteká popri meste Ilava je Váh. Ilavou pretekajú dva potoky - Košecký a Porubský, ktoré sa zlievajú v území mestskej časti Sihoť a vlievajú sa do Kočkovského kanála, ktorý reguluje tok Váhu.
Vodné plochy [upraviť]
Počas výstavby dialničného ťahu D1 prechádzajúcom Ilavou vznikol ťažbou štrku použitého pri výstavbe Ilavský rybník, nachádzajúci sa medzi Váhom a jeho Kočkovským kanálom.
Dejiny [upraviť]
Najstaršia zmienka o Ilave pochádza z roku 1339. Väčší rozvoj dosiahla až v 15. storočí.
Do roku 1526 [upraviť]
O minulosti Ilavy jestvuje viac dokladov a zmienok od 14. storočia. Doklady majú skôr právny a majetkový charakter, ale zostavujú konkrétnejší obraz o Ilave do roku 1526.
O histórii Ilavy sa dozvedáme veľa aj z písomných prameňov:
- Ján Károly - 16 listov nadášdyovského archívu dotýkajúcich sa Ilavy
- Ján Kerekéš - o ilavskom hrade a zmienky o ďalšej histórii Ilavy
- Alexander Lombardini - minulosť Ilavy, pramene od Károlyho a Kerekéša
Obyvateľstvo [upraviť]
Národnostné zloženie obyvateľstva [upraviť]
| Ilava SODB 2001 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 98.00% | |||
| Česi | 1.00% | |||
| Ostatní,Nezistení | 1.00% | |||
Náboženské zloženie obyvateľstva [upraviť]
| Ilava SODB 2001 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka c. | 87.00% | |||
| Bez vyznania | 8.00% | |||
| Evanjelická c.a.v | 1.00% | |||
| Ostatní,Nezistení | 4.00% | |||
Školstvo [upraviť]
- Obchodná akadémia, Hviezdoslavova 330/17
- Základná škola, Medňanská 5
- Centrum voľného času, Farská 84/5
- Špeciálna základná škola, Pivovarská 455/62
- Základná umelecká škola, Pivovarská 662/80
Kultúra a zaujímavosti [upraviť]
V Ilave sa nachádza centrum spoločenského a kultúrneho diania, Dom kultúry. Bol postavený v 80-tych rokoch, v rámci socialistickej akcie Z (čiže zadarmo dobrovoľníkmi).
Divadlo [upraviť]
- Divadelný súbor Pod vežou
- Divadelný súbor Malá múza
- Divadelný súbor HUGO
Múzeá [upraviť]
Mestské múzeum v Ilave nájdete na Ružovej ulici. Nachádzajú sa tu tri expozície : národopisná, história mesta a prírodovedná.
Hudba [upraviť]
- Miešaný spevácky zbor Ilavan
- Folklórny súbor Strážov
- Rocková kapela Pterodaktyl
Stavby [upraviť]
Ilavský hrad [upraviť]
Ilavský hrad z prelomu 11. – 12. storočia, presnú dobu vzniku nepoznáme. Pravdepodobne bol vybudovaný na ochranu ciest, dôležitého brodu cez Váh i samotného mestečka Ilava. Bol pravdepodobne založený členmi rytierskeho náboženského rádu templárov. Neskôr slúžil ako kláštor a potom bol prebudovaný na nápravnovýchovné zariadenie. Prvá hodnoverná zmienka o hrade je až z roku 1446.
Historik Matej Bel (1684 – 1749) vo svojom diele NOTITAE HUNGARIAE GEOGRAPHICA – zväzok 4 z roku 1742 vyslovil domnienku, že hrad Ilava existoval ako strážny pohraničný hrad už v časoch panovania prvých Arpádovcov, ktorí v Uhorsku vládli v rokoch 1000 – 1301. Viacerí starší historici v svojich dielach uvádzajú, že hrad Ilava bol založený členmi náboženského rytierskeho rádu templárov a to už v prvej polovici 12. storočia, keď v Uhorsku vládol kráľ Gejza II. (1141 – 1162), ktorý povolil templárom sa v Uhorsku usadiť.
Pravidelné podujatia [upraviť]
V auguste sa v Ilave pravidelne usporadúva Bartolomejský jarmok, ktorý je hojne navštevovaný ľuďmi z okolitých obcí a miest. Dvakrát do roka sa uskutočňuje Burza zberateľov všetkých zberateľských odborov.
Priemysel [upraviť]
V meste pôsobia spoločnosti najmä v potravinárskom a drevospracujúcom priemysle.
Partnerské mestá [upraviť]
Pozri aj [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ing. Štefan Daško je v zozname. Dostupné online.
Iné projekty [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
|
||||||||
