Ilava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°59′58″S 18°14′10″V / 48.999444°S 18.236111°V / 48.999444; 18.236111
Ilava
mesto
Ilava.jpg
Panoráma mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Ilava
Región stredné považie
Nadmorská výška 255 m n. m.
Súradnice 48°59′58″S 18°14′10″V / 48.999444°S 18.236111°V / 48.999444; 18.236111
Rozloha 24,3 km² (2 430 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 483 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 225,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1229
Primátor Ing. Štefan Daško[3] (NEKA)
PSČ 019 01
ŠÚJ 513156
EČV IL
Tel. predvoľba +421-42
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Ilava
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.ilava.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Ilava je okresné mesto na Slovensku ležiace v Ilavskej kotline v Trenčianskom kraji. Ilava je známa najmä rozsiahlym väzenským nápravno-výchovným zariadením, ktoré sa nachádza priamo v meste.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Samostatné mestské časti: Ilava, Iliavka, Klobušice.

Väčšia z dvoch satelitných mestských častí Klobušice sa nachádza asi dva kilometre od Ilavy, na hlavnom cestnom ťahu v smere Dubnica nad Váhom. V Klobušiciach sa nachádza známy kaštieľ.

Menšia mestská časť - Iliavka - je od Ilavy vzdialená asi sedem kilometrov. Nachádza sa v horách a obýva ju len okolo 130 obyvateľov. Na Iliavke je najzaujímavejšia jej história. Keď Ilavu ovládli husiti, občania Ilavy im v ich boji a pôsobení na Považí pomáhali. Keď Žigmund Luxemburský pri Ilave porazil husitov (bitka na Rudom poli) a vyhnal ich z mesta, potrestal Ilavanov tak, že dal mesto zrovnať so zemou. Občanov mesta vyhnal a zakázal im mesto postaviť znova. Preživší Ilavania sa stiahli do hôr a založili dedinu Iliavka (malá Ilava). Keď hnev Žigmunda Luxemburského opadol, povolil opätovné vystavanie mesta a návrat jeho obyvateľov. Väčšina obyvateľov sa do Ilavy vrátila, avšak niektorí ostali bývať i naďalej v horách, v dedinke Iliavka.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Dominantnou riekou, ktorá preteká popri meste Ilava je Váh. Ilavou pretekajú dva potoky - Košecký a Porubský, ktoré sa zlievajú v území mestskej časti Sihoť a vlievajú sa do Kočkovského kanála, ktorý reguluje tok Váhu.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Počas výstavby dialničného ťahu D1 prechádzajúcom Ilavou vznikol ťažbou štrku použitého pri výstavbe Ilavský rybník, nachádzajúci sa medzi Váhom a jeho Kočkovským kanálom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia zmienka o Ilave pochádza z roku 1339. Väčší rozvoj dosiahla až v 15. storočí.

Do roku 1526[upraviť | upraviť zdroj]

O minulosti Ilavy jestvuje viac dokladov a zmienok od 14. storočia. Doklady majú skôr právny a majetkový charakter, ale zostavujú konkrétnejší obraz o Ilave do roku 1526.

O histórii Ilavy sa dozvedáme veľa aj z písomných prameňov:

  • Ján Károly - 16 listov nadášdyovského archívu dotýkajúcich sa Ilavy
  • Ján Kerekéš - o ilavskom hrade a zmienky o ďalšej histórii Ilavy
  • Alexander Lombardini - minulosť Ilavy, pramene od Károlyho a Kerekéša

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Ilava SODB 2001
Slováci
  
98.00%
Česi
  
1.00%
Ostatní,Nezistení
  
1.00%

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Ilava SODB 2001
Rímskokatolícka c.
  
87.00%
Bez vyznania
  
8.00%
Evanjelická c.a.v
  
1.00%
Ostatní,Nezistení
  
4.00%

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obchodná akadémia, Hviezdoslavova 330/17
  • Základná škola, Medňanská 5
  • Centrum voľného času, Farská 84/5
  • Špeciálna základná škola, Pivovarská 455/62
  • Základná umelecká škola, Pivovarská 662/80

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V Ilave sa nachádza centrum spoločenského a kultúrneho diania, Dom kultúry. Bol postavený v 80-tych rokoch, v rámci socialistickej akcie Z (čiže zadarmo dobrovoľníkmi).

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Divadelný súbor Pod vežou
  • Divadelný súbor Malá múza
  • Divadelný súbor HUGO

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské múzeum v Ilave nájdete na Ružovej ulici. Nachádzajú sa tu tri expozície : národopisná, história mesta a prírodovedná.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Miešaný spevácky zbor Ilavan
  • Folklórny súbor Strážov
  • Rocková kapela Pterodaktyl

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Ilavský hrad[upraviť | upraviť zdroj]

Ilavský hrad z prelomu 11.12. storočia, presnú dobu vzniku nepoznáme. Pravdepodobne bol vybudovaný na ochranu ciest, dôležitého brodu cez Váh i samotného mestečka Ilava. Bol pravdepodobne založený členmi rytierskeho náboženského rádu templárov. Neskôr slúžil ako kláštor a potom bol prebudovaný na nápravnovýchovné zariadenie. Prvá hodnoverná zmienka o hrade je až z roku 1446.

Historik Matej Bel (1684 – 1749) vo svojom diele NOTITAE HUNGARIAE GEOGRAPHICA – zväzok 4 z roku 1742 vyslovil domnienku, že hrad Ilava existoval ako strážny pohraničný hrad už v časoch panovania prvých Arpádovcov, ktorí v Uhorsku vládli v rokoch 10001301. Viacerí starší historici v svojich dielach uvádzajú, že hrad Ilava bol založený členmi náboženského rytierskeho rádu templárov a to už v prvej polovici 12. storočia, keď v Uhorsku vládol kráľ Gejza II. (11411162), ktorý povolil templárom sa v Uhorsku usadiť.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste sa v Ilave pravidelne usporadúva Bartolomejský jarmok, ktorý je hojne navštevovaný ľuďmi z okolitých obcí a miest. Dvakrát do roka sa uskutočňuje Burza zberateľov všetkých zberateľských odborov.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobia spoločnosti najmä v potravinárskom a drevospracujúcom priemysle.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Štefan Daško je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]