Bohunice (okres Ilava)
| Bohunice | |
| obec | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Ilava |
| Región | Stredné Považie |
| Nadmorská výška | 241 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 7,04 km² (704 ha) |
| Obyvateľstvo | 751 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 106,68 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1229 |
| Starosta | Ing. Peter Hajdúch[2] (NEKA) |
| PSČ | 018 52 (pošta Pruské) |
| ŠÚJ | 582301 |
| EČV | IL |
| Tel. predvoľba | +421-42 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Bohunice 103 018 52 Pruské |
| E-mailová adresa | info@obecBohunice.sk |
| Telefón | 449 22 74 |
| Fax | 449 22 74 |
|
Poloha obce na Slovensku
|
|
|
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: obecBohunice.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
Bohunice sú obec na Slovensku v okrese Ilava. Bohunice sú obec na Strednom Považí, v podhorí Bielych Karpát.
Obsah |
Názov obce[upraviť]
Názov obce bol dlho nejednotný – od 18. stor. sa spomína ako Bohunicz alebo už ako Bohunice. Názov bol často zamieňaný s Jasl. Bohunicami a Bohunicami v Hontianskej župe – Levický okres. Samostatne boli rozlíšené ako Bohunice pri Pruskom alebo Bohunice nad Váhom začiatkom 20. storočia
Dejiny[upraviť]
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1229 ako Terra Bohwnycz. Neskôr Bohunice prešli vlastníctvom mnohých rodov a panstiev. Obec už na začiatku 14. storočia patrila Vršateckému panstvu, neskôr sa spomínajú rody Slopnajovcov a Chalupových (tieto rody však nemali pre Bohunice príliš veľký význam). Od 16. storočia bola obec pod vplyvom Jakušičovcov - rodu, ktorý mal korene v Chorvátsku.
Obec bola dlho roľnícka a obyvatelia sa živili najmä pestovaním, chovom a prácou na poli, výrobou destilátov. Bohunice sa vyvíjali ako potočná dedina, vedľa potoka sa nachádzali močidlá – vodné nádrže na močenie konopných stonkov, ktoré sa potom spracovávali na plátno. V obci mleli štyri mlyny, dodnes je zachovaný prostredný mlyn – Kazdov, ktorý je stále funkčný, dnes však pracuje na elektrický pohon.
Dominantou obce je neogotický kaštieľ z 19.storočia, vystavaný rodom Mednyanskych. Po rode Mednyanskych patrili Bohunice rodu Ríznerovcov, ktorým príbuzná bola spisovateľka Ľudmila Podjavorinská. Od júla 2012 je kaštieľ s priľahlým areálom obnovený a sprístupnený verejnosti.Slúži ako Múzeum regiónu Bielych Karpát. Za pozoruhodnosť môže byť taktiež označený morušovník (morus nigra) rastúci za kaštieľom, dnes opomínaný až často zabudnutý cenný zdroj resveratrolu.
Niektorí obyvatelia obce bojovali na frontoch 1. svetovej vojny, ako súčasť Trenčianskeho pešieho pluku. 17 z nich vo vojne padlo. Ich mená sú vytesané do stĺpa na miestnom cintoríne. V 2. svetovej vojne nezahynul žiadny obyvateľ, ale obec a priľahlé chotáre boli miestami bojov, bombardovania a ostreľovania.
Nemecké vojská mali opravárne a muničné sklady v záhrade neogotického kaštieľa, ktorý dali vystavať Mednyanskí.
Jedným z mála archeologických nálezov bol nález pozostatkov mamuta v roku 1945, no skelet a kly sa poškodili pri výkopových prácach. V totalitných rokoch sa s rozvojom fabrík dostávali k práci v mestách. Veľa obyvateľov pracovalo taktiež v kameňolome nad obcou.
Obyvateľstvo[upraviť]
Obec má 750 obyvateľov (rok 2010).
Národnostné zloženie[upraviť]
| Bohunice (okr.IL) SODB 2001 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 99.00% | |||
| Ostatní,Nezistení | 1.00% | |||
Náboženské zloženie[upraviť]
| Bohunice (okr.IL) SODB 2001 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka c. | 96.00% | |||
| Bez vyznania | 1.00% | |||
| Ostatní,Nezistení | 3.00% | |||
Pamiatky[upraviť]
V obci sa nachádza neogotický kaštieľ, ktorý dali vystavať Mednyanskí. V roku 1866 bola v záhrade postavená aj kaplnka, kde majú Mednyanskí kryptu.
Osobnosti obce Bohunice[upraviť]
- MUDr. Lukáš Suchánek - lekár v Prahe, pochovaný na miestnom cintoríne
- Ján Matejko - maliar, výtvarník a pedagóg
- Božena Riznerová–Obrová - operná speváčka a filmová herečka
- Ľudovít Rizner - člen rodiny majiteľov kaštieľa, jeho busta má čestné miesto v parku v Trenčíne
- Ľudmila Riznerová Podjavorinská - blízka príbuzná s rodinou Ríznerovcov, bola sestrou majiteľa kaštieľa, okolitá malebná príroda a bohunický kaštieľ často slúžil ako zdroj odpočinku a inšpirácie pre spisovateľkinu tvorbu
Referencie[upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ing. Peter Hajdúch je v zozname. Dostupné online.
|
||||||||