Bohunice (okres Ilava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°01′05″S 18°11′55″V / 49.018056°S 18.198611°V / 49.018056; 18.198611
Bohunice
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Ilava
Región Stredné Považie
Nadmorská výška 241 m n. m.
Súradnice 49°01′05″S 18°11′55″V / 49.018056°S 18.198611°V / 49.018056; 18.198611
Rozloha 7,04 km² (704 ha) [1]
Obyvateľstvo 758 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 107,67 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1229
Starosta Peter Hajdúch[3] (nezávislý)
PSČ 018 52 (pošta Pruské)
ŠÚJ 582301
EČV IL
Tel. predvoľba +421-42
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Bohunice 103
018 52  Pruské
E-mailová adresa info@obecBohunice.sk
Telefón 449 22 74
Fax 449 22 74
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Bohunice
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: obecBohunice.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Bohuniceobec na Slovensku v okrese Ilava. Bohunice sú obec na Strednom Považí, v podhorí Bielych Karpát.

Názov obce[upraviť | upraviť zdroj]

Názov obce bol dlho nejednotný – od 18. stor. sa spomína ako Bohunicz alebo už ako Bohunice. Názov bol často zamieňaný s Jasl. Bohunicami a Bohunicami v Hontianskej župeLevický okres. Samostatne boli rozlíšené ako Bohunice pri Pruskom alebo Bohunice nad Váhom začiatkom 20. storočia

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1229 ako Terra Bohwnycz. Neskôr Bohunice prešli vlastníctvom mnohých rodov a panstiev. Obec už na začiatku 14. storočia patrila Vršateckému panstvu, neskôr sa spomínajú rody Slopnajovcov a Chalupových (tieto rody však nemali pre Bohunice príliš veľký význam). Od 16. storočia bola obec pod vplyvom Jakušičovcov - rodu, ktorý mal korene v Chorvátsku.

Obec bola dlho roľnícka a obyvatelia sa živili najmä pestovaním, chovom a prácou na poli, výrobou destilátov. Bohunice sa vyvíjali ako potočná dedina, vedľa potoka sa nachádzali močidlá – vodné nádrže na močenie konopných stonkov, ktoré sa potom spracovávali na plátno. V obci mleli štyri mlyny, dodnes je zachovaný prostredný mlyn – Kazdov, ktorý je stále funkčný, dnes však pracuje na elektrický pohon.

Dominantou obce je neogotický kaštieľ z 19.storočia, vystavaný rodom Mednyanskych. Po rode Mednyanskych patrili Bohunice rodu Ríznerovcov, ktorým príbuzná bola spisovateľka Ľudmila Podjavorinská. Od júla 2012 je kaštieľ s priľahlým areálom obnovený a sprístupnený verejnosti.Slúži ako Múzeum regiónu Bielych Karpát. Za pozoruhodnosť môže byť taktiež označený morušovník (morus nigra) rastúci za kaštieľom, dnes opomínaný až často zabudnutý cenný zdroj resveratrolu.

Niektorí obyvatelia obce bojovali na frontoch 1. svetovej vojny, ako súčasť Trenčianskeho pešieho pluku. 17 z nich vo vojne padlo. Ich mená sú vytesané do stĺpa na miestnom cintoríne. V 2. svetovej vojne nezahynul žiadny obyvateľ, ale obec a priľahlé chotáre boli miestami bojov, bombardovania a ostreľovania.

Nemecké vojská mali opravárne a muničné sklady v záhrade neogotického kaštieľa, ktorý dali vystavať Mednyanskí.

Jedným z mála archeologických nálezov bol nález pozostatkov mamuta v roku 1945, no skelet a kly sa poškodili pri výkopových prácach. V totalitných rokoch sa s rozvojom fabrík dostávali k práci v mestách. Veľa obyvateľov pracovalo taktiež v kameňolome nad obcou.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má k 31. 12. 2013 758 obyvateľov.

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Bohunice (okr.IL) SODB 2001
Slováci
  
99.00%
Ostatní,Nezistení
  
1.00%

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Bohunice (okr.IL) SODB 2001
Rímskokatolícka c.
  
96.00%
Bez vyznania
  
1.00%
Ostatní,Nezistení
  
3.00%

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza neogotický kaštieľ, ktorý dali vystavať Mednyanskí. V roku 1866 bola v záhrade postavená aj kaplnka, kde majú Mednyanskí kryptu.

Osobnosti obce Bohunice[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.