Destilát (nápoj)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Destilát (z lat. distillo, dis - oddeliť, tillo - po kvapkách) alebo pálenka je silný alkoholický nápoj. Na výrobu sa používa ovocie a podzemné časti rastlín obsahujúce sacharidy, ktoré po rozdrvení a rozomletí sú prevedené do roztoku nazývaného rmut.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Technológia destilácie je známa už niekoľko tisícročí. Babylončania, Egypťania i Číňania, tí všetci vyrábali alkohol. Podľa Gasniera [1], prvý presne opísaný postup destilácie sa datuje do 8. storočia a pripisuje sa arabskému alchymistovi Jabirovi Ibn Hayyanovi (na západe známemu ako Geber). Za najstarší východiskový produkt, z ktorého sa získavala destiláciou pálenka sa považuje medovina, vyrobená zo včelieho medu. Presvedčivé dôkazy pre predchodcu destilačnej techniky sú z Írska a Škótska z 11. storočia. V 16. storočí dochádza k nekontrolovateľnému rozmachu v tejto oblasti, čo malo katastrofálne ekonomické a zdravotné následky.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kvasný základ Názov destilátu
masa z hrozna, vylisované hroznové zvyšky brandy, grapa, marc
jačmeň, pšenica, kukurica whisky, gin, vodka
cukrová trstina, melasa rum
modrá agáva tequila, mezcal
zemiaky, obilie aquavit
ryža saké
ovocie (slivky, hrušky,...) ovocné destiláty (slivovica, hruškovica....)

Výrobný proces (Ovocné destiláty)[upraviť | upraviť zdroj]

Ovocie[upraviť | upraviť zdroj]

Destilačný prístroj. Legenda:
1 - destilačný kotol, obj. 450 l
2 - šamotová obmurovka 3 - ohnisko
4 - rošt
5 - priestor na popol
6 - medený kotol
7 - náplň glycerolu
8 - vonkajší plášť kotla z oceľového plechu
9 - miešadlo
10 - otvor pre výpalky
11 - výpalková nádrž
12 - chladiče
13 - studená voda
14 - teplá voda
15 - teplomer
16 - expanzná nádrž
17 - čerpadlo
18 - pohon miešadla
19 - liehomer
20 - epruveta
21 - vodka
22 - vodková nádrž
23 - rafinačný kotol, obj. 150 l
24 - liehové meradlo
25 - ovocný destilát

Kvalitný destilát len z kvalitného, nepoškodeného, čistého, zrelého a aromatického ovocia, bez stoniek a zelených častí. Ovocie musí byť odkôstkované (Neplatí však vždy, existujú výnimky napr. slivovici prepožičiava menšie množstvo kôstok v rmute celistvosť). Kontroluje sa jeho cukornatosť, prítomnosť plesní a hniloby.

Mechanické spracovanie (príprava rmutu)[upraviť | upraviť zdroj]

Používajú sa rôzne druhy mlynčekov, strúhačiek a drvičov. Dôležité je aby sa narušili bunkové membrány buničiny s obsahom sacharidov, tak aby k nim kvasinky mali prístup. Ideálna teplota ovocia v tejto fáze je 18 - 20 °C.

Kvasenie[upraviť | upraviť zdroj]

Základným pravidlom dobrého kvasenia je udržanie optimálnej teploty. Preto sa pri niektorých druhoch suchého ovocia môže pridať do rmutu teplá voda, aby sa vyplnili prípadné vzduchové medzery. Na odbúranie pektínu, ktorý zvyšuje viskozitu rmutu, a tým bráni kvasinkám v prístupe k bunkovým stenám sa môžu do kvasu pridať enzýmy. Rast škodlivých mikroorganizmov v rmute sa dá eliminovať zvýšením kyslosti (znížením pH), tzv. okyslením. Ideálna hodnota pH, pri ktorej je zaručená optimálna činnosť kvasiniek a enzýmov, a súčasne ochrana kvasu sa pohybuje v rozmedzí 2,8-3 pH. Ak sa však kvas destiluje ihneď po prekvasení, môže byť táto hodnota v rozmedzí 3,2-3,5 pH.

Destilácia[upraviť | upraviť zdroj]

Prebieha v dvoch fázach. V prvej ide hlavne o oddelenie tekutej zložky. Po prvej fáze sa v destiláte nachádza množstvo nežiaducich látok, ktoré treba z destilátu odstrániť pomocou druhej fázy tzv. jemnej destilácie. V druhej fáze rozdeľujeme priebeh na tri podfázy: predkvap, jadro a dokvap. V tejto druhej fáze je najdôležitejšia úloha skúseného liehovarníka, odlíšiť tieto tri podfázy. Kvapalina z každej z týchto podfáz sa pomocou trojcestného ventilu pred chladičmi zachytáva do samostatnej nádoby. Kvapalina z predkvapu obsahuje množstvo látok, ktoré narušujú senzorické vlastnosti (napr. acetaldehyd, kyselina octová, etylacetát), a jedovaté látky (metanol). Jadro tvorí samotný destilát a teda finálny produkt destilácie, so všetkými senzorickými vlastnosťami. Dokvap je tvorený vyššími alkoholmi (s vyššími bodmi varu), ktoré si zachovávajú arómu. Pre konzumáciu však nie sú vhodné.

Destilačné zariadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podstatnými časťami jednoduchých destilačných prístrojov sú destilačný kotol, klobúk, prestupník a chladič. Používajú sa však oveľa zložitejšie a dômyselnejšie zariadenia ako napr. na obrázku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vincent Gasnier. Nápoje. [s.l.] : Slovart, 2006. ISBN 80-8085-102-6. S. 154.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]