Pšenica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pšenica
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Triticum
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pšenica (na západe Slovenska neodborne aj žito; lat. Triticum) je rod obilnín z čeľade lipnicovité, ktorých zrná sa používajú na priamu spotrebu ako ľudská potravina (chlebovina) alebo na kŕmenie hospodárskych zvierat (jadrové krmivo).

V celosvetovom meradle je pšenica na druhom mieste v objeme ročnej produkcie, na prvom mieste je kukurica a na treťom mieste ryža.

Druhy a odrody[upraviť | upraviť zdroj]

Rod pšenica (Triticum) sa delí na:

  • 1. diploidné pšenice (2n-14)
  • 2. tetraploidné pšenice (4n-28)
  • 3. hexaploidné pšenice (6n-42)

Každý poddruh možno ďalej rozdeliť na tri typy:

  • bezplevnaté, čiže nahé (s pevným klasovým vretenom a zrnom ležiacim voľne v plevách)
  • plevnaté pšenice (lámavým klasovým vretenom a zrnom pevne uzatvorenom v plevách)
  • divé pšenice (s lámavým klasovým vretenom a plevnatým zrnom)

Klas pšenice je zložený z viackvetných kláskov. Klásky sú umiestnené v jednotlivých článkoch klasového vretena. Sú jedno-, dvoj- až 7-kveté, z nich sú spravidla jedno- až 4-plodné.

Druhy:

  • Pšenica letná forma ozimná (Triticum aestivum)
  • Pšenica tvrdá:(Triticum durum)
  • Pšenica špalda:(Triticum spelta)

Produkcia[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšími producentmi pšenice na svete je EÚ, Čína, India, USA a Rusko. Čína a India produkujú najmä pre vlastnú spotrebu a preto najväčšími exportérmi je USA, EÚ, Rusko, Kanada a Austrália.

Top producenti pšenice 2009
Krajina Produkcia (mil. ton)
Európska únia EU27 138
Čína Čína 115
India India 81
Rusko Rusko 62
USA USA 60
Kanada Kanada 27
Pakistan Pakistan 24
Austrália Austrália 23
Ukrajina Ukrajina 21
Turecko Turecko 18
Svet spolu 680
Zdroj: USDA[1]

Obchodovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Na slovensku sú 4 subjekty ktoré obchodujú so pšenicou: Poľnohospodári, obchodníci, mlyny a iní spotrebitelia a vláda. Trh s pšenicou sa organizuje na Komoditnej burze Bratislava. Trhové ceny pšenice sú uvádzané na webovej stránke burzy, ďalej pri burze zasadá každé 2 týždne Cenový burzový výbor a určuje trhovú cenu pšenice 2 týždne spätne, aktuálnu, predpokladanú 2 týždne dopredu a predpokladanú trhovú cenu o 3 mesiace dopredu.[2] Poľnohospodárska platobná agentúra robí dotazníkový prieskum trhu a zverejňuje ju v správe ATIS. Ďalším miestom pre nákup alebo predaj pšenice sú inzertné portály.

Štandardy[upraviť | upraviť zdroj]

  • STN 46 1200-2: Pšenica kŕmna
  • STN 46 1100-2 A: Pšenica potravinárska letná
  • STN 46 1100-2 B: Pšenica potravinárska letná
  • STN 46 1100-2 E: Pšenica potravinárska letná
  • STN 46 1100-3 B: Pšenica tvrdá (triticum durum)

Pšenica je naša najdôležitejšia obilnina. Zo semena – zrna – sa mletím vyrába krupica a biela múka na pečenie chleba, bieleho pečiva, rôznych cestovín a cukrárenských výrobkov. Zo zrna raže sa získava ražná múka. Z nej sa vyrába tmavý pšenično-ražný chlieb, pečivo a perníky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Najväčší producenti Pšenice na svete [online]. USDA, [cit. 2010-08-13]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  2. Cenový burzový výbor [online]. Komoditná burza Bratislava, [cit. 2009-12-10]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pšenica
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pšenica
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Pšenica