Pšenica
| Pšenica | ||
|---|---|---|
 |
||
| Vedecká klasifikácia | ||
| Doména | Eukaryoty | |
| Ríša (regnum) | Rastliny Vegetabilia | |
| Podríša (subregnum) | Zelené Viridiplantae, Chlorobionta | |
| Vývojová línia | Cievnaté Tracheophyta | |
| Vývojová vetva | Semenné Spermatophyta | |
| Skupina | Krytosemenné Angiospermae | |
| Oddelenie | Magnóliorasty Magnoliophyta | |
| Nadtrieda (superclassis) | Jednoklíčkolistové Monocotyledonopsida | |
| Trieda (classis) | Ľalie Liliopsida | |
| Podtrieda (subclassis) | Podenkové Commelinidae | |
| Rad (ordo) | Lipnicotvaré Poales | |
| Čeľaď (familia) | Lipnicovité Poaceae | |
| Rod (genus) | Pšenica Triticum | |
| Vedecký názov | ||
| Triticum | ||
|
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
|
||
Pšenica (na západe Slovenska neodborne aj žito; lat. Triticum) je rod obilnín z čeľade lipnicovité, ktorých zrná sa používajú na priamu spotrebu ako ľudská potravina (chlebovina) alebo na kŕmenie hospodárskych zvierat (jadrové krmivo).
V celosvetovom meradle je pšenica na druhom mieste v objeme ročnej produkcie, na prvom mieste je kukurica a na treťom mieste ryža.
Obsah |
Druhy a odrody [upraviť]
Rod pšenica (Triticum) sa delí na:
- 1. diploidné pšenice (2n-14)
- 2. tetraploidné pšenice (2n-28)
- 3. hexaploidné pšenice (2n-42)
Každý poddruh možno ďalej rozdeliť na tri typy:
- bezplevnaté, čiže nahé (s pevným klasovým vretenom a zrnom ležiacim voľne v plevách)
- plevnaté pšenice (lámavým klasovým vretenom a zrnom pevne uzatvorenom v plevách)
- divé pšenice (s lámavým klasovým vretenom a plevnatým zrnom)
Klas pšenice je zložený z viackvetných kláskov. Klásky sú umiestnené v jednotlivých článkoch klasového vretena. Sú jedno-, dvoj- až 7-kveté, z nich sú spravidla jedno- až 4-plodné.
Druhy:
- Pšenica letná forma ozimná (Triticum aestivum)
- Pšenica tvrdá:(Triticum durum)
- Pšenica špalda:(Triticum spelta)
Produkcia [upraviť]
Najväčšími producentmi pšenice na svete sú EU, Čína, India, USA a Rusko. Čína a India produkujú najmä pre vlastnú spotrebu a preto najväčšími exportérmi sú USA, EU, Rusko, Kanada a Austrália.
| Top producenti pšenice 2009 | |
|---|---|
| Krajina | Produkcia (mil. ton) |
 EU27 |
138 |
 Čína |
115 |
 India |
81 |
 Rusko |
62 |
 USA |
60 |
 Kanada |
27 |
 Pakistan |
24 |
 Austrália |
23 |
 Ukrajina |
21 |
 Turecko |
18 |
| Svet spolu | 680 |
| Zdroj: USDA[1] | |
Obchodovanie [upraviť]
Na slovensku sú 4 subjekty ktoré obchodujú so pšenicou: Poľnohospodári, Obchodníci, Mlyny a iní spotrebitelia a Vláda. Trh s pšenicou sa organizuje na Komoditnej burze Bratislava. Trhové ceny pšenice sú uvádzané na webovej stránke burzy, ďalej pri burze zasadá každé 2 týždne Cenový burzový výbor a určuje trhovú cenu pšenice 2 týždne spätne, aktuálnu, predpokladanú 2 týždne dopredu a predpokladanú trhovú cenu o 3 mesiace dopredu.[2] Poľnohospodárska platobná agentúra robí dotazníkový prieskum trhu a zverejňuje ju v správe ATIS. Ďalším miestom pre nákup alebo predaj pšenice sú inzertné portály.
Štandardy [upraviť]
- STN 46 1200-2: Pšenica kŕmna
- STN 46 1100-2 A: Pšenica potravinárska letná
- STN 46 1100-2 B: Pšenica potravinárska letná
- STN 46 1100-2 E: Pšenica potravinárska letná
- STN 46 1100-3 B: Pšenica tvrdá (triticum durum)
Pšenica je naša najdôležitejšia obilnina. Zo semena - zrna – sa mletím vyrába krupica a biela múka na pečenie chleba, bieleho pečiva, rôznych cestovín a cukrárenských výrobkov. Zo zrna raže sa získava ražná múka. Z nej sa vyrába tmavý pšenično-ražný chlieb, pečivo a perníky.
Referencie [upraviť]
- ↑ Najväčší producenti Pšenice na svete. USDA. prístup: 2010-08-13.
- ↑ Cenový burzový výbor. Komoditná burza Bratislava. prístup: 2009-12-10.
Iné projekty [upraviť]
 |
Tento článok týkajúci sa botaniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
|
|||||
