Dufourspitze

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 45°56′13″S 7°52′2″V / 45.93694°S 7.86722°V / 45.93694; 7.86722
Dufourspitze
vrch
Dufour dalla Zumstein.JPG
Pohľad z Zumsteinspitze
Štáty Taliansko Taliansko,  Švajčiarsko Švajčiarsko
Taliansky región Valle d’Aosta
Švajčiarsky kantón Valais
Pohorie Penninské Alpy
Horská skupina Monte Rosa
Nadmorská výška 4 634 m n. m. 2. naj. v Alpách
Význačnosť 2 165 m 7. naj. v Alpách
Súradnice 45°56′13″S 7°52′2″V / 45.93694°S 7.86722°V / 45.93694; 7.86722
Prvovýstup Charles Hudson
 - dátum 1. august 1855
Poloha v rámci Švajčiarska
Fire.svg
Poloha v rámci Švajčiarska
Guillaume-Henri Dufour
Dufourspitze od severu
Dufourspitze a Nordend z vrcholu Signalkuppe

Dufourspitze (franc. Pointe Dufour, tal. Punta Dufour) je s výškou 4 634 m n. m. druhý najvyšší vrch Álp a Európy na západ od Kaukazu. Nachádza sa v masíve Monte Rosa vo Penninských Alpách, na hraniciach Švajčiarska a Talianska. Doba vhodná pre výstup je od júna do septembra s použitím ľadovcového vybavenia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyšší vrchol Monte Rosy nesie meno generála Guillaume-Henri Dufoura (1787 – 1875), tvorcu prvého topografického atlasu Švajčiarska. Prvý výstup je datovaný do roku 1855 veľkou výpravou, vedenou anglickým horolezcom Charlesom Hudsonom. Východným zrázom (najväčší zráz v Alpách), vysoký 2 400 metrov a svojim rozmerom a vzhľadom porovnateľný s himalájskymi štítmi, prešli prvýkrát roku 1872 opäť Angličania Richard a William Pendlebury, James Taylor a horský sprievodcovia.

Cesty[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol sa najčastejšie chodí dvoma cestami, švajčiarskou a talianskou. Zaujímavý je aj viacdenný prechod Dufourspitze a pokračovanie po hlavnom hrebeni cez Punta Gnifetti (Signalkuppe), Lyskamm, Castor, Pollux

Švajčiarska klasická cesta[upraviť | upraviť zdroj]

Z chaty Monte Rosa Hütte (cca 2 800 m n. m.) vedie cesta po moréne ľadovca Grenzgletscher cez kamenitý výšvih na Obere Platje (cca 3 250 m n. m.). Túto časť cesty je vhodné si prejsť deň dopredu za svetla, pretože pod výšvihom (cca 3 100 m n. m.) po okraji ľadovca odbočuje cesta doprava (smerom k vrcholu Punta Gnifetti – Signalkuppe), z ktorého je návrat na Obere Platje náročný, obzvlášť za tmy. Z Obere Platje pokračuje cesta ľadovcom Monte Rosa Gletscher viac vľavo neskôr cez pole trhlín, ďalej zľava nad skalnou stenou Schole. Doľava je možné odbočiť do sedla Silbersattel (4 517 m n. m.) medzi Nordendom a Dufourspitze. ďalej príkro ľadovcovým svahom do sedla Sattel (4 359 m n. m.), viditeľného z diaľky, v západnom hrebeni Dufourspitze. Po prekročení okrajovej trhliny hore po kraji snehového hrebeňa na ďalšie sedielko tvorené skalnatým hrebienkom. Ďalší výstup už vedie zužujúcim sa ľadovým hrebeňom, neskôr po skalách na skalný predvrchol (4 499 m n. m.). Odtiaľ niekoľko metrov nižšie a ďalej cez niekoľko náročnejších skál, veží a po skalných stupňoch po ľavej strane hrany na vrchol.

Dĺžka

z chaty Monte Rosa Hütte 6 – 7 hod.

Náročnosť

Dosiahnutie vrcholu Dufourspitze švajčiarskou cestou je náročnou vysokohorskou túrou klasifikovanou stupňom PD/PD+ západoalpskou – GHM stupnicou náročnosti. Od chaty Monte Rosa Hütte je prevýšenie 1 800 metov. Po prechode ľadovcom nasledujú svahy so sklonom až 40° a exponované prekonávanie skalných veží v náročnosti I-II. UIAA.

Talianska klasická cesta[upraviť | upraviť zdroj]

Tato cesta býva väčšinou spojovaná s prechodom cez niekoľko vrcholov nad 4 000 m n. m. (Signalkuppe, Pyramide Vincent, Punta Giordani či Parrotspitze). K týmto výstupom slúži ako východiskový bod chata Rif. Gnifetti (3 647 m n. m.). Od chaty ide cesta širokým miernym spádom ľadovca Ghiacciao de Lys väčšinou vyšliapanou stopou mierenou do sedla Lysjoch. Pod sedlom uhýba cesta vpravo a smeruje k vrcholu Parrotspitze. Prechádza na severnú stranu hrebeňa cez sedlo pod ním (4 246 m n. m.) a obchádza vrchol zo západnej strany. ďalej je možné obísť i vrchol Signalkuppe (4 554 m n. m.) a už po ľadovci Grenzgletscher vystúpiť na sedlo Col Gnifetti (4 454 m n. m.) ležiace medzi vrcholmi Signalkuppe a Zumsteinspitze (4 563 m n. m.). Po výstupe na Zumsteinspitze nasleduje náročný zostup prudko klesajúcim severným hrebeňom s kolmým skalným úskokom uprostred. Cesta smeruje až do plochého snehového sedla Col Zumstein (4 452 m n. m.) a nasleduje kľúčový záverečný výstup. Cez lámavé a nestabilné skaly cesta stúpa na predvrchol Grenzgipfel (4 618 m n. m.) a ďalej na západ asi 150 m na hlavný vrchol Dufourspitze.

Dĺžka

Rif. Gnifetti – Col Gnifetti (3,30 hod.) – Dufourspitze (3 hod.) – zostup (5 hod.) Celkom 11,30 hod.

Náročnosť

Tento variant cesty je jednoduchší ako švajčiarska cesta. Kľúčové miesto leží v skalnom hrebeni medzi vrcholom Zumsteinspitze (4 563 m n. m.) a Dufourspitze, kde je nutné prekonať bloky skalným lezením II. UIAA. Aj pri tejto ceste je nutné počítať s pochodom po ľadovci (nutná ľadovcová výbava). Klasifikácia náročnosti hovorí o stupni F+/PD.

Chaty[upraviť | upraviť zdroj]

Monte Rosa Hütte
Monte Rosa Hütte (2 795 m n. m.)

Vlastníkom je SAC sekcia Monte Rosa. Chata je otvorené od poloviny marca do polovice septembra. Ponúka 150 lôžok v chate a 28 miest vo winterraume. Pozor, chata býva veľmi často obsadená. Prístup zo Zermattu zubačkou na Gornergrat na stanicu Rotenboden, odtiaľ cez ľadovec Gornergletscher na chatu (2,30 hod.)

Rifugio Gnifetti (3 647 m n. m.)

Vlastníkom je CAI sekcia Varallo Sesia. Chata je otvorené od poloviny apríla do polovice septembra. Ponúka 280 lôžok v chate a 15 miest v zimnej miestnosti. Z Zermattu prístup cez Monte Rosa Hütte a sedlo Lysjoch. Zo sedla Lysjoch (2 hod.) Z Gressoney la Trinite respektíve jej časti zvanej Tschaval lanovkou k chate Refugio del Lys a odtiaľ výstup cca (3,30 hod.)

Bivak Marinelli (3 036 m n. m.)

Slúži pri veľmi náročných horolezeckých výstupoch vo východnej stene Dufourspitze a Nordendu. Vlastníkom je CAI sekcie Miláno. Ide o drevnú chatku – bivak otvorenú po celý rok s 12 lôžkami pre núdzové prenocovanie. Prístup k nej vedie po ceste od sedačkovej lanovky Belvedere (1 932 m n. m.) a cez chatu Zamboni Hütte, vedúcej ďalej po ľadovci Belvedere a potom po jeho východnej moréne. Výstup ďalej po ľadovci je strmý a je nutné použiť stúpacie železa a cepín. Cesta smeruje po hrebeni zvanom Crestone Marinelli. Vedie po pravom kraji a neskôr do sedla. Vo výške 3 000 m n. m. po vyšliapanej stope cesta smeruje k bivaku. Dĺžka: 3 – 4 hod.

Capanna Regina Margherita (4 559 m n. m.)

Chata na vrchole Punta Gnifetti (Signalkuppe), výhodná základňa pre prechod hlavného hrebeňa; nutná je kvalitná aklimatizácia kvôli nadmorskej výške cez 4 500 m n. m.

Mapy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]