Himaláje

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Himaláje
pohorie
Himalayas.jpg
Himaláje z ISS
Štát India, Čína, Bhután,
Nepál, Mjanmarsko,
Pakistan
Časť Alpsko-himalájska sústava
Najvyšší bod Mount Everest
 - výška 8 848 m n. m.
Dĺžka 2 500 km, V-Z
Šírka 180 - 350 km, S-J
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Pohľad na Himaláje a Tibetskú plošinu z vesmíru.
Pohľad na Himaláje a Tibetskú plošinu z vesmíru.

Himaláje (sanskritom, po hindsky a nepálsky हिमालय - Himálaja, po čínsky 喜马拉雅山脉 - pchin-jin Xǐmǎlāyǎ Shānmò - slovenský prepis Si-ma-la-ja Šan-mo) sú najvyšší horský systém na planéte Zem. Rozprestierajú sa na území Číny, Indie, Nepálu, Bhutánu a Pakistanu, medzi povodiami horných tokov riek Indus a Brahmaputra na severe a Indogangskou nížinou na juhu.


Geografia Vytvárajú na juh vypuklý oblúk. Na západe sú od pohoria Karakoram oddelené riekou Indus na východe hraničia s pohorím Čin (Arakan Yoma) barmského oblúku. Karakoram je však často považovaný za súčasť Himalájí[1].

Systém je dlhý asi 2 500 km, široký 180 – 350 km, ľadovce pokrývajú 33 000 km² (8 % horstva), snežná čiara je vo výške 4 500 – 6 100 m. Počasie v pohorí ovplyvňuje silné juhozápadné monzúnové prúdenie.[1]

Celkovo 11 štítov prekračuje 8 000 m n. m. (Káčaňdžunga, Makalu, Dhaulágirí, Nanga Parbat, Annapurna a iné), pričom Ču-mu-lang-ma (Mount Everest; 8 848 m n. m.) je najvyšší vrch na Zemi.

Himaláje pozostávajú z troch hlavných pozdĺžnych pásiem, ktoré sa stupňovito zdvíhajú od juhu na sever:

Geograficky sa člení z východu na západ na 7 (resp. 8 - v prípade, ak je Karakoram chápaný ako ich súčasť) oblastí (Ásámske, Bhutánske, Sikkimské, Nepálske, Garhválske, Pandžábske, Kašmírske Himaláje a prípadne i Karakoram) a 32 resp. 45 skupín.[1]

Pásmo Veľkých Himalájí pretína rad prielomových dolín riek, ktoré pramenia na sever od nich. Nachádza sa tu aj najvyššie položené jazero na svete (5 880 m n. m.).[chýba zdroj]

Himaláje oddeľujú indický subkontinent a Tibetská náhorná plošina|Tibetskú náhornú plošinu.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Predpolie Himáláji, ktoré predstavoval Tibet a čínsky blok bolo konsolidované v období od konca triasu, kedy sa po počiatočnom permsko-triasovom riftingu k južnému okraju Laurázie pripojili tethýdne mikrokontinenty. Zo severu na juh sú to Songpan–Ganzi a Qiantang, pričlenené v priebehu triasu a jury, mikrokontinent Lhasa (pripojený v jure až vrchnej kriede) a nakoniec India, ktorej konvergencia s Euráziou začala uzatváraním Tibetského mora v eocéne (asi pred 50 miliónmi rokov) a trvá dodnes.[2]

Tektonika[upraviť | upraviť zdroj]

Tektonická mapa Himalájí.

Na základe litologickej náplne a odlišného vývoja je v Himalájoch vyčleňovaných z juhu na sever 5 tektonických jednotiek[3][4]:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c I. Dieška a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia. Šport, 1989, s. 115-119
  2. Kearey, P., Klepeis, K.A., Vine, J.F., 2009: Global Tectonics. 3rd Edition, Wiley-Blackwell, Chichester, 496 s.
  3. Le Fort, P., 1997: Himalaya. s. 321-332 in Moores, E.M., Fairbridge, R. W. (Editori): Encyclopedia of European and Asian regional geology. Springer, London, 825 s.
  4. Roy, A.B., 2005: Indian subcontinent. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors) Encyclopedia of Geology. Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 285-296

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]