Himaláje
Z Wikipédie
Himaláje (po čínsky Ximalayashanmai) sú najvyšší horský systém na planéte Zem.
Rozprestierajú sa na území Číny, Indie, Nepálu, Bhutánu a Pakistanu, medzi povodiami horných tokov riek Indus a Brahmaputra na severe a Indogangskou nížinou na juhu.
Systém je dlhý asi 2500 km, široký 180 - 350 km, ľadovce pokrývajú 33 000 km², snežná čiara je vo výške 4 500 - 6 100 m. Celkovo 11 štítov prekračuje 8 000 m n.m. (Káčaňdžunga, Makalu, Dhaulágirí, Nanga Parbat, Annapurna a iné), pričom Ču-mu-lang-ma (Mount Everest; 8 850 m n.m.) je najvyšší vrch na Zemi. V tomto pohorí sa nachádza všetkých 14 najvyšších vrcholov sveta, takzvaných osemtisícoviek.
Himaláje pozostávajú z troch hlavných pozdĺžnych pásiem, ktoré sa stupňovito zdvíhajú od juhu na sever:
- Siválik (stredná výška 900 - 1 200 m)
- Malé Himaláje (3 000 - 4 000 m)
- Veľké Himaláje (6 000 m)
Pásmo Veľkých Himalájí pretína rad prielomových dolín riek, ktoré pramenia na sever od neho.
Himaláje oddeľujú indický subkontinent a Tibetskú náhornú plošinu.
Pohorie vzniklo vyvrásnením v treťohorách a začiatkom štvrtohôr ako následok pohybu tektonickej dosky indického subkontinentu a jeho nárazu do dosky Ázie. Zdvihy dodnes pokračujú, čo sprevádzajú zemetrasenia.
