Molasa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Molasa, Appenzellské Alpy

Molasa je označenie hrubých komplexov viacerých druhov usadených hornín, prevažne však pieskovcov, ílovitých bridlíc a zlepencov, ktoré môžu vznikať v kontinentálnom, morskom, brakickom a jazernom prostredí, rozrušovaním vyvrásneneného horstva v predhlbni alebo aj v medzihorských panvách.

Molasové predhlbne majú lineárny tvar a dĺžku často presahujúcu 1000 km. Vznikajú v predpolí orogénu, na hranici medzi platformou a dvíhajúcim sa horským pásmom, ktoré najčastejšie reprezentuje flyšová zóna. Na rozdiel od flyšu, na ktorý väčšinou diskordantne nasadá[1], však tieto sedimenty nevznikajú v morskom, ale skôr v riečnom a jazernom prostredí nížin a depresií. Klastický materiál sa vyznačuje značnou premenlivosťou od rozšírených zlepencov, pieskovcov a bridlíc až po menej bežné slieňovce a vápence. Typickým znakom molasy je asymetrický vývoj, kde rôzne horniny predstavujúce odlišné prostredia vzniku (fácie) pomerne rýchlo vyznievajú od úpätia vrásneného pohoria do stredu sedimentačnej panvy[2]. Týmto tvarom sa tiež hovorí klastický klin. Niekedy však vypĺňa vnútrohorské depresie.

Molasa môže v niektorých prípadoch celkom zaplniť okrajovú panvu, pričom môže dosiahnúť obrovské hrúbky, často až 3000 - 6000 m. Vzniká tak zarovnané depozičné prostredie, ktoré však aj naďalej v hĺbke skrýva svoju synklinálnu štruktúru.

Príkladmi molasy sú rozsiahle výplne predhlbní terciérnych pohorí ako je Molasová panva v Alpách, Čelná predhlbeň v predpolí Karpát alebo Himalájí.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PETRÁNEK, J. Molasa - On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  2. Veľký, J. a kolektív, 1979; Encyklopédia Slovenska III. zväzok K — M. Veda, Bratislava, 612 s.