Ján Still

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Still
slovenský učiteľ a horský vodca

Narodenie 26. január 1805
Slovensko, Rakúske cisárstvo
Úmrtie 23. január 1890 (84 rokov)
Nová Lesná, Rakúsko-Uhorsko
Známy vďaka prvovýstup na Gerlachovský štít
Profesia učiteľ

Ján (Johann) Still (* 26. január 1805 – † 23. január 1890, Nová Lesná) bol novolesniansky učiteľ, poľovník na kamzíky, horský vodca a prvý človek, ktorý vystúpil na Gerlachovský štít.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Still (čítaj Štyl) pochádzal z roľníckej rodiny spišských Nemcov. Chodil do ľudovej školy a popri tom už v detskom veku pomáhal rodičom pri roľníckych prácach. Vyššie vzdelanie sa mu podarilo získať samoštúdiom. 18. novembra 1826 sa oženil s Máriou Gellhofovou, rodáčkou z Veľkej. Z ich manželstva sa narodili štyri deti. Syn Ján Still ml. (1828 - 1873) pôsobil na viacerých miestach ako kaplán a od roku 1861 ako katolícky farár v Lendaku, kde vo veku 45 rokov podľahol epidémii cholery. Dcéry Mária Terézia (* 1833) a Karolína (* 1840) sa nevydali, pomáhali ako gazdiné v Spišskej Kapitule. Juliana Amália (* 1837) sa vydala za učiteľa Gellhofa, neskoršieho riaditeľa školy vo Veľkom Slavkove. Ján Still nastúpil v roku 1828 na svoje prvé učiteľské miesto v Kežmarku. Od roku 1832 učil na nemeckej katolíckej škole v Novej Lesnej. Okrem učenia sa venoval poľnohospodárskym prácam, choval včely a bol členom populárnej skupiny Lock, ktorá hrávala pri rozličných slávnostných príležitostiach, na svadbách, báloch i pohreboch v širokom okolí. No nadovšetko mal rád Vysoké Tatry a horské vodcovstvo. Brat Jána Stilla Pavol Still (1816-1886) bol katolíckym kňazom a pôsobil v Ružomberku, Kežmarku, Levoči a vo Vyšných Repašoch. V Levoči sa zaslúžil o zveľadenie svätyne na Mariánskej hore.

Horský vodca[upraviť | upraviť zdroj]

Hrob Jána Stilla v Novej Lesnej

Keďže Ján Still poznal Tatry veľmi dobre, turisti si ho radi vyberali ako horského vodcu. Dôležitý bol i fakt, že ovládal okrem nemčiny aj slovenčinu a maďarčinu. V roku 1834 vystúpil na Gerlachovský štít, čo sa pokladá za prvovýstup. Na tejto túre sa zúčastnil spolu so svojím švagrom Gellhofom, staviteľom z Veľkej, Martinom Urbanom Spitzkopfom, mlynárom z Novej Lesnej, a s dvoma ďalšími neznámymi lovcami kamzíkov. Keďže však v roku 1834 neexistoval nijaký spolok, ktorý by evidoval horské výstupy a na Spiši nevychádzalo žiadne periodikum, ktoré by túto udalosť zdokumentovali, tento výstup nebol nikde zaevidovaný. Je však vysoko pravdepodobné, že Ján Still bol naozaj prvolezec. Aj týmto výstupom sa z Jána Stilla stal uznávaný a registrovaný horský vodca. Tejto činnosti sa venoval do vysokého veku. Vodieval najmä na Lomnický štít a na Gerlach. Ako uvádza I. Bohuš st., doložené sú napríklad jeho nasledovné výstupy na Gerlachovský štít:

  • 1872 - sprevádzanie pruského vysokoškoláka Františka Holsta
  • 1872 - výstup so známym horolezcom Móricom Déchym, ktorý liezol i v Himalájach
  • 1874 - sprevádzanie docenta Teodora Steinberga a Huga Elsnera

Still nielen sám vodieval, ale stačil vychovať i nastupujúcu generáciu horských vodcov. Za sprievodcov na najvyšší tatranský končiar vyškolil napríklad Novolesňanov Samuela Horvaya a Martina Spitzkopfa. Ako sedemdesiatjedenročný vykonal na vtedajšie časy odvážny a chýrny prvovýstup na Prostredný hrot spolu s banskoštiavnickým lekárom Edmundom Viliamom Térym a riaditeľom zo Starého Smokovca Schwarzom. Na Lomnický štít vystúpil Still ako sprievodca turistov spolu deväťdesiatdeväťkrát! Ján Still zomrel vo veku 85 rokov v Novej Lesnej. Ako sa píše sa v dobových periodikách, na poslednej ceste ho prišli ako známu osobnosť odprevadiť okrem blízkych príbuzných i všetci obyvatelia dediny, mnohí učitelia, katolícki i evanjelickí kňazi z bližšieho i vzdialenejšieho okolia a mnoho iných známych ľudí podtatranského kraja. Bol pochovaný na čestnom mieste v prostriedku novolesnianskeho cintorína pri hlavnom kríži, kde dodnes odpočíva spolu so svojou manželkou.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Za jeho zásluhy v oblasti školstva a za vynikajúce výsledky v ostatných oblastiach, ktorým sa venoval, teda aj za horské vodcovstvo vo Vysokých Tatrách, bol ocenený aj z najvyšších miest. Pri príležitosti osláv jeho päťdesiatročného pôsobenia v učiteľských službách mu v roku 1882 rakúsky cisár František Jozef I. udelil Strieborný kríž za celoživotné zásluhy. V roku 1995 bola Jánovi Stillovi pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci Nová Lesná odhalená pamätná tabuľa a na jeho počesť sa počnúc týmto rokom každoročne koná Memoriál Jána Stilla.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]