Kontaktná metamorfóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kontaktné rohovce, ktoré sú najčastejšími kontaktne metamorfovanými horninami sú pomerne nevzdhľadné. Kremitý rohovec na obrázku zo Szklarskej Poreby v Poľsku.

Kontaktná metamorfóza (tiež termická alebo kaustická metamorfóza) je typ metamorfózy, kde je dominantným faktorom teplota a tlak je nízky. Metamorfný účinok klesá smerom od kontaktu a vytvárajú sa metamorfné zóny označované ako kontaktné aureoly (alebo kontaktné dvory). Ku kontaktnej metamorfóze bežne dochádza na miestach styku intrúzie s okolitými horninami. Veľkosť kontaktnej aureoly závisí od chemického zloženia, teploty intrúzie, veľkosti intrúzie a jej tvaru a od viskozity a obsahu fluíd.

Výsledkom kontaktnej metamorfózy sú pomerne jemnozrnné horniny označované ako kontaktné rohovce. V prípade že obsahovali prímes karbonátov označujú sa ako erlány. Okrem bežných minerálov ako kremeň, živce či epidot obsahujú aj charakteristické minerály ako napr. cordierit.

Činitele kontaktnej metamorfózy[upraviť | upraviť zdroj]

Podstatná nie je samotná teplota intrudujceho materiálu ale rozdiel teplôt medzi ním a okolitými horninami. I preto je najväčší účinok kontaktnej metamorfózy možno pozorovať v najplytších, pripovrchových častiach intrúzií, kde je najväčší rozdiel medzi teplotou intrúzie a okolitých hornín. Gabroidné magmy pri svojej intrúzii majú teploty okolo 1000-1200°C a na kontakte vyvinú teplotu okolo 700-800°C. Dioritové magmy dosahujú asi 900°C a majú účinok okolo 600-650°C. Tonalitové magmy majú oproti dioritovým asi o 100°C nižšiu teplotu i účinok. Granitoidné (granitovégranodioritové) magmy majú teploty asi 700°C a spôsobujú na kontakte nárast teplôt na 500-550°C.[1] Metamorfóza tohto typu väčšinou postihuje najplytšie časti zemskej kôry, kde je tlak maximálne do 4 kb. Pri takýchto nízkych tlakoch je napätie v kôre pomerne nízke a preto kontaktne metamorfované horniny väčšinou nemajú výraznú metamorfnú bridličnatosť.[2]

Vplyv fluíd počas kontaktnej metamorfózy môže byť značný. Fluidá sú dobrými vodičmi tepla, ovplyvňujú chemické zloženie hornín, toto je najčastejšie pri karbonátoch.

Fácie kontaktnej metamorfózy[upraviť | upraviť zdroj]

V kontaktne metamorfovaných horninách boli pozorované diagnostické minerály, ktoré naznačujú vznik pri teplotách od 400-1000°C a tlakoch od 0 do 200, miestami až do 400 MPa. Bežne sa vyčleňujú tieto metamorfné fácie[1]:

  • fácia albit-epidotových rohovcov (vonkajšia časť kontaktného dvora)
  • fácia amfibolických rohovcov (vnútorná alebo stredná časť kontaktného dvora)
  • fácia ortoklas-cordieritových (pyroxenických) rohovcov (vnútorná časť kontaktného dvora)
  • fácia ortoklas-sanidínových a sanidínových rohovcov (najvyššie teplotné, asociované s bázickými horninami)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Putiš, M., 2004: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
  2. JESSEY, D., TARMAN, D. Contact Metamorphism [online]. csupomona.edu, [cit. 2010-01-12]. Dostupné online. Archivované 2010-01-23 z originálu. (anglicky)